Melchiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Melchiti je označenie pre príslušníkov chalkedonského vyznania v Sýrii a Egypte (väčšina obyvateľstva týchto území bola monofyziti[1]). Väčšinou šlo o grécke obyvateľstvo miest (kde ale nemuselo tvoriť väčšinu). V období, keď Arabi obsadili tieto pôvodne byzantské územia mali melchiti určité výsady a ich komunity boli považované za byzantské enklávy.[2] Melchiti prestali dosť skoro používať gréčtinu a osvojili si arabčinu, prestali sa tiež považovať za Grékov, na rozdiel od jazykovo poturčených Karamanlidov.

Slovo melchiti doslova znamená cisárovi, cisárski (prívrženci), keďže sa pridŕžali vierovyznania chalkedónskeho snemu, teda boli tej istej viery ako byzantský cisár. (Koreň m-l-k v semitských jazykoch znamená kráľ, cisár.)[3] Dnes sa označenie melchiti používa pre gréckokatolíkov na Blízkom Východe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MELCHITES. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. S. 1332. (po anglicky)
  2. Melkité. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. S. 311.
  3. Andrej ŠKOVIERA: História melchitskej gréckokatolíckej cirkvi

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Adolphe d'Avril, Les Grecs Melkites. Etude historique, in Revue de l'Orient chrétien, 3e année, 1898.