Membránový potenciál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozdiely v koncentrácii iónov na oboch stranách plazmatickej membrány vytvára napätie označované ako membránový potenciál. Najvýznamnejší podiel na jeho hodnote majú ióny sodíka (Na+) a chlóru (Cl) s vysokou koncentráciou mimo bunky, a draslíka (K+) spolu so záporne nabitými proteínmi s vysokou koncentráciou vo vnútri bunky.

Membránový potenciál je definovaný ako rozdiel elektrického potenciálu medzi vonkajšou a vnútornou stranou biologickej membrány. Fyzikálne ide o napätie polarizovanej polopriepustnej membrány – napríklad na membráne nervového vlákna je jeho hodnota cca 80 mV. Príčinou vzniku je odlišná koncentrácia iónov Na+, K+ a Cl- na oboch stranách membrány, pričom vonkajšia plocha nesie kladný a vnútorná záporný náboj. Táto nerovnováha koncentrácií je udržiavaná transportnými systémami plazmatickej membrány, ktoré aktívne prenášajú ióny do a z bunky.
Významnú úlohu pri udržiavaní membránového potenciálu zohrávajú aj ióny Ca2+, konkrétne ich koncentrácia v samotnej bunke. Nepodieľajú sa významnejšie na jeho hodnote priamo, no ovplyvňujú priepustnosť membrány pre Na+, K+ a Cl-.

Veľkosť membránového potenciálu určujú:

  • rozdielne koncentrácie iónov na oboch stranách membrány (Na+ a Cl- mimo bunky, K+ a záporne nabité proteíny v bunke)
  • vlastnosťami plazmatickej membrány, ktorá je rôzne priepustná pre rôzne ióny (tzv. semipermeabilná membrána); napr. je prakticky nepriepustná pre ióny sodíka
  • činnosť Na-K pumpy, ktorá transportuje ióny v pomere: 3 Na+ von z bunky  –  2 K+ do bunky. Na túto činnosť je potrebná energia ATP.

Stabilná hodnota membránového potenciálu je riadená systémom negatívnej spätnej väzby.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]