Meteorický roj

Meteorický roj je zvýšený výskyt meteorov pohybujúcich sa priestorom po rovnobežných dráhach. Veľmi hustý meteorický roj (keď možno voľným okom pozorovať tisíce - až stotisíc - meteorov za hodinu) sa volá meteorický dážď.

Od najstarších časov si ľudstvo všímalo príval meteorov, ktoré zdanlivo prúdili z jedného konkrétneho bodu oblohy v určitom čase roka. Tieto prívaly, teraz nazývané meteorické roje, sú produktmi malých kozmických úlomkov vnikajúcich do atmosféry vo veľmi vysokých rýchlostiach. Bežne, keď sa hovorí o meteorických rojoch tak sa myslia tie, ktoré sú pozorovateľné zo Zeme, vo všeobecnosti sú ale možné na každom telese s dostatočne hustou atmosférou. Zakaždým, keď kométa preletí popri Slnku, uvoľní z povrchu pôsobením slnečného vetra veľké množstvo malých čiastočiek, ktoré sa časom rozplynú okolo celej obežnej dráhy kométy, vytvoria „prúd“ meteoroidov. V prípade, že sa obežné dráhy týchto častíc a Zeme prekrížia v nejakom bode, Zem prejde týmto prúdom. Trvá to niekoľko dní až týždňov, každý rok v tom istom čase, čo spôsobuje meteorický roj. Veľmi hustý roj sa označuje meteorický dážď, vtedy je možné vidieť voľným okom až niekoľko stoviek až tisíc meteorov za hodinu. Niektoré roje nie sú viditeľné v noci ale počas dňa, označujú sa denné roje. Tie sa dajú pozorovať jedine metódami rádiovej astronómie.

Pretože čiastočky meteorického roja sa všetky pohybujú v paralelných dráhach a tou istou rýchlosťou, pre pozorovateľa pod nimi vyzerajú, že sa šíria z jedného bodu na oblohe tzv. radiantu. Tento jeden vyžarujúci bod je spôsobený efektom perspektívy, podobný železničným koľajam zbiehajúcim sa v jednom bode strácajúcom sa za horizontom, ak sa človek pozerá z miesta uprostred koľají. Meteorický roj nesie meno podľa súhvezdia, v ktorom leží jeho radiant, tak napr. Leonidy majú radiant v súhvezdí Leva, Orionidy v súhvezdí Orión a podobne. Výnimkou je len roj Kvadrantidy, ktorého radiant je v súhvezdí Pastier. Tento roj bol totiž pomenovaný v čase, keď existovalo súhvezdie Quadrans Muralis.