Modulor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Modulor je systém, ktorý vymyslel Le Corbusier a opísal ho ako „súbor harmonických proporcií vhodných pre ľudskú mierku, univerzálne aplikovateľný pre architektúru a mechaniku.“

História moduloru[upraviť | upraviť zdroj]

Systém modulor vymyslel Le Corbusier v nadväznosti na práce Vitruvia, Leonarda da Vinci, Leona Battistu Albertiho, ktoré sa všetky zaoberali matematickými proporciami ľudského tela. Snažil sa tieto vedomosti aplikovať do priestoru v ktorom človek žije.

Le Corbusier publikoval knihy Le Modulor v roku 1948 a Modulor 2 v roku 1955. V anglickom jazyku vyšiel The Modulor v roku 1954 a Modulor 2 v roku 1958.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Le Corbusier použil jeho modulor pri návrhoch mnohých jeho budov, vrátane kaplnky Notre Dame du Haut, sídliska v Chandigarhe a Marseilleského Unité d'Habitation, prezývaného Cité Radieuse alebo žiariace mesto. Používal tiež grafický motív moduloru priamo v stavbách, ako reliér, alebo v deliacej stene, napr. pri vstupe do bytového domu Unité d'Habitation.

Väčšina aplikácii moduloru, vrátane Le Corbusierovho vlastného dizajnu Le Modulor a Suite de la Modulor, nebola príliš presvedčivá. Pravdepodobne najväčším prispením Moduloru okrem architektúry bola inšpirácia pre nemeckých a švajčiarskych typografov, ktorí vytvorili modulárny systém, ktorý menil jednoduché sadzby stránok na dizajnérske moderné mriežky.

Grafické znázornenie[upraviť | upraviť zdroj]

Grafické znázornenie Moduloru je štylizovaná ľudská postava s jednou rukou zdvihnutou. Na kresbu mužskej postavy nadväzujú dve vertikálne špirály zachycujúce proporcie tela. Pri výške postavy vychádzal Le Corbusier najprv z výšky priemerného Francúza (175 cm) a neskôr z výšky dobre vyzerajúceho anglického gentlemana (182,88 cm). Červené krivky sa odvíjajú od výšky pupka (108 cm v pôvodnej verzii 113 cm v upravenej). Modré krivky sú založené na celkovej výške aj so zdvihnutou rukou (216 cm v pôvodnej, 226 v upravenej).

Princíp moduloru[upraviť | upraviť zdroj]

Modulor je založený na harmonických radoch (tzv. Fibonacciho číslach a zlatom reze), ľudských proporciách a ich zdvojení.

Corbusier zobral celkovú výšku aj so zdvihnutou rukou (226 cm) a vydelil ju dvomi (113 cm). V tej výške leží pupok. V celkovej výške rozdelenej podľa zlatého rezu sa nachádza zápästie pripaženej ruky (86 cm). Vzdialenosť od zeme po vrch hlavy (183) je taktiež vydelená zlatým rezom a vychádza vo výške pupku (113 cm). Pomocou tohto princípu (Fibonacciho postupnosť) môžeme dostať postupnosti:

  • 86, 140, 226, 366
  • 70, 113, 183, 296

kde každé číslo je súčtom predchádzajúcich dvoch.

Takouto metódou by sa podľa Corbusiera mali dať odvodiť proporcie a veľkosti priestoru, v ktorom človek žije, ale aj niektorích vecí, ktoré používa.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným problémom moduloru je, že vychádza z mužskej postavy presných proporcií a vôbec nepočíta s rozmanitosťou ľudí. Podľa slov Micheala Otswalda by „ženské telo sotva mohlo byť predlohou proporcionálnej harmónie“. Systém nemá vzťah k súčasným antropometrickým pozorovaniam. Ani nepoznáme metódu ako ho uplatniť do obytných priestorov. Napríklad ho nemožno použiť na odvodenie ľudského kroku, čo by sa využilo pri schodisku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]