Moja matka hus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Moja matka hus
Druh skladby
klavírna skladba/ balet/ orchestrálna suita
Vznik
1908 – 1912
Časti

Suita:

  1. Pavane de la Belle au Bois dormant
  2. Petit Poucet
  3. Laideronnette, Impératrice des Pagodes
  4. Les entretiens de la Belle et de la Bête
  5. Le jardin féérique
Inštrumentácia
Picc., Fl., Ob., Cor.i., 2 Cl., Fag., Cfg. – 4 Cor. – Timp., Sil. – Ar, Cel. -Archi.
Približná dĺžka
20 min.

Moja matka hus (Ma Mère l'Oye) je dielo francúzskeho skladateľa Maurica Ravela.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Skladba prešla vývojom, s akým sa u Ravela možno stretnúť často. Dielo bolo pôvodne určené pre štvorručnú hru na klavíri. Skladateľ ho napísal pre dve deti priateľov Godebských a tomu prispôsobil i jeho technickú náročnosť. Dielo tvorí päť skladbičiek zložených na základe rozprávok spisovateľov Charlesa Perraulta, Madame d'Aulnoy a Madame Leprince de Beaumont. Nebolo to jedinýkrát počas Ravelovej tvorby, čo sa skladateľ, fascinovaný detským svetom, ponoril do ríše rozprávok. Sám Ravel bol koniec koncov celý život ako dieťa, žijúci vo svojom svete fantázie. Premiéra pôvodnej verzie sa uskutočnila v roku 1910 v Paríži. Na klavíri štvorručne hrali Jeanne Leleu a Genevieve Durony, ktorí nemali ešte ani 10 rokov. Dielo malo taký úspech, že Ravelov vydavateľ Durond prejavil záujem o orchestrálnu verziu. Ravel súhlasil a keďže sa stretol i so záujmom o choreografické stvárnenie, skomponoval balet. Ten v porovnaní s klavírnou verziou obsahuje navyše jednu rozprávku, prelúdium a interludiá. Premiéra sa uskutočnila v roku 1912 v Theátre des Arts v Paríži v choreografii Jeanne Hugart. Zároveň skladateľ vytvoril orchestrálnu suitu, ktorá má rovnako ako klavírna verzia päť častí.

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

V porovnaní s klavírnou verziou umožnila orchestrálna suita skladateľovi, vďaka jeho jedinečnému inštrumentačnému majstrovstvu, vyjadriť svet rozprávok v širších výrazových možnostiach. Prvá časť, Pavana Šípkovej Ruženky začína melancholickým a prostým flautovým sólom, ktoré vykresľuje atmosféru rozprávky. Ďalšia časť Palček, čerpá námet z anglickej ľudovej rozprávky a posobí podobne ako prvá časť trochu smutne. Ravel tu využil zaujímavú hru rytmu. Časť začína v 2/2 takte. S každým ďalším taktom pribudá jedna štvťová nota, takže piaty takt je písaný už v 5/4 takte. V tomto takte aj v pianissime začína téma. V strednej časti počuť vysoké hvizdy flauty napodobujúce spev vtákov, utešujúcich Palčeka. Nasleduje Laideronnette, kráľovná pagod. Úvod využíva témy častí, ktoré už odzneli, a až potom nastupuje vlastný rozmarný melodický motív. V strednej časti zaznie vážna, exoticky pôsobiaca hudba, ktorá vykresľuje príchod kráľovnej z Východu. Štvrtá časť, Rozhovor Krásky a Zvieraťa čerpá so široko známeho príbehu. Krásku znázorňuje v úvode klarinet so svojím nežným sólom, naopak Zviera vykresľujú v basovej polohe fagot a sláčiky. Oba motívy neskôr splývajú a príbeh so šťastným koncom uzatvárajú husle vo vysokej polohe s jemným sprievodom harfy. Posledná časť Čarovná záhrada zakončuje dielo. V jej úvode je podmanivo vykreslená magická atmosféra rozprávkového sveta. Nasleduju dva archaicky znejúce melodické motívy. V závere časti prichádza nadchýnajúce vyvrcholenie celej skladby. Orchester zosiluje až do fortissima, a s úžasnou zvukovou farebnosťou oslavuje hodnoty rozprávok a víťazstvo dobra.

Dielo patrí k najobľúbenejším Ravelovým skladbám. Balet určený predovšetkým pre deti sa uvádza zriedkavo, v podobe orchestrálnej suity sa však dielo objavuje na koncertoch pomerne často. Verzia pre štvorručný klavír je obľúbeným dielom na hudobných školách.

Zvukové ukážky[upraviť | upraviť zdroj]

Pavane de la Belle au bois dormant (verzia pre štvorručnú hru na klavíri)
duo Campion a Vachon