Maurice Ravel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maurice Ravel
Maurice Ravel 1912.jpg
Základné informácie
Narodenie

7. marec 1875
Ciboure, Francúzsko

Úmrtie

28. december 1937 (62 rokov)
Paríž, Francúzsko

Národnosť

Francúzsko

Obdobie tvorby

18881932

Hudobný smer

impresionizmus, neoklasicizmus

Dielo
Počet diel

90

Ťažiskové žánre

klavírna hudba, orchestrálna hudba, balet, komorná hudba

Kľúčové diela
Doplnkové informácie
Významné ocenenia
Webstránka

http://www.maurice-ravel.net/

Maurice Ravel (* 7. marec 1875, Ciboure – † 28. december 1937, Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ.

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Ravel je do dejín hudby zapísaný ako predstaviteľ impresionizmu. V začiatkoch jeho tvorby ho skutočne významne ovplyvnil Debussy, Ravel neskôr toto obdobie označil ako „obdobie duchovne blízke Debussymu“. Na rozdiel od Debussyho epigónov mu ale jeho mimoriadne skladateľské nadanie umožnilo ísť vlastnou cestou, ktorá smerovala až ku neoklasicizmu.

Ravel a Debussy sa nikdy porovnávaniu nevyhli. Kým Debussyho skladby sú skôr voľné a senzualistické, Ravelové sú prepracovanejšie a sofistikovanješie. Ravel je slovami Stravinského „švajčiarsky hodinár“, v ktorého skladbách má každá súčiastka svoje miesto a pracuje správne. Na rozdiel od Debussyho sa viac zaoberal formou diela. Jeho skladby sú stavebne a tektonicky precízne. Ravel sa tiež preslávil ako jeden z najlepších inštrumentátorov v dejinách hudby. Dôkazom sú inštrumentácie jeho vlastných klavírnych skladieb, ale i orchestrácia Musorgského Obrázkov z výstavy, ktorým Ravel vdychol nový rozmer. V jeho skladbách počujeme nové farby a odtiene, ktoré sú samé o sebe fascinujúce. Ravel je skutočným majstrom orchestra.

Významný je jeho prínos do klavírnej literatúry. Je tvorcom najčistejšieho klavírneho impresionisitického štýlu. Hoci sa zmeny v klavírnom štýle hry pripisujú Debussymu, pravda je taká, že ho rozvíjali obaja skladatelia súčasne a spätne sa vzájomne ovplyvňovali.

Ravel najviac čerpal z diela francúzskych skladateľov - Chrabriera, Debussyho a ďalších. Ovplyvnili ho tiež ruskí skladatelia Mocnej hŕstky. Ďalším obľúbeným inšpiračným zdrojom bolo jeho milované Španielsko a jeho hudobné námety. Neskôr dokonca využíval prvky amerického jazzu a blues, ktoré využil napríklad v klavírnych koncertoch. Napriek tomu zostáva jeho hudba typicky francúzska - má galskú eleganciu, esprit a šmrnc a je pravým protipólom hudby nemeckej.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Rodný dom Maurica Ravela v Ciboure

Maurice Ravel sa narodil v roku 1875 v Ciboure, ležiacom v južnom Francúzsku. Matka mala baskický pôvod, čím sa Ravel rád prezentoval po celý život. Jeho otec Joseph Ravel bol švajčiarsky vynálezca a priemyselník.

Maurice vyrastal v Paríži, kam sa jeho rodičia presťahovali krátko po jeho narodení. Ako 14-ročný začal študovať na parížskom konzervatóriu hru na klavír, neskôr i kontrapunkt a skladbu. Tú študoval u Gabriela Faurého. Na konzervatóriu strávil 14 rokov. Počas štúdia sa niekoľkokrát pokúšal získať prestížnu Rímsku cenu (Prix de Rome), nikdy sa mu to však nepodarilo. Porota vždy uprednostnila nejakú menej hodnotnú skladbu. Piaty neúspešný pokus o získanie ceny sprevádzal veľký škandál. Ravel na protest odišiel z konzervatória. Udalosť sa prepierala v tlači a dôsledkom bolo odstúpenie riaditeľa konzervatória Theodora Duboisa.

Ravel si postupne ako skladateľ získal veľké uznanie. V roku 1919 mu francúzska vláda udelila rád Čestnej légie, no Ravel toto ocenenie odmietol. Ešte od čias neúspešných pokusov o Rímsku cenu v sebe nosil trpkosť k štátnym francúzskym inštitúciam. Aby im však ukázal, čo si o nich myslí, prijal neskôr čestný doktorát z Oxfordskej univerzity a ďalšie vyznamenania.

Počas prvej svetovej vojny sa dobrovoľne prihlásil do armády, kde chcel slúžiť ako pilot. Pre nedostatočné telesné parametre mu to však nebolo umožnené a prijali ho ako vodiča. Kvoli chatrnému zdraviu sa však onedlho musel vrátiť do civilu.

Ravelova vila v Montfort-L'Amaury pri Paríži

S výnimkou spomínaných udalostí žil Ravel životom prostým vzrušujúcich udalostí v ústraní, vo svojej vile v Montfort-L'Amaury blízko Paríža. V roku 1928 odišiel do USA, kde vystupoval na svojom klavírnom turné. V New Yorku zažil búrlivé standing ovations. V tomto čase sa stretol s Georgom Gershwinom a jazzom, ktorý neskôr využil i vo svojich kompozíciách.

Po návrate sa opäť v izolácií svojej vily venoval komponovaniu. Posledných 5 rokov jeho života ho trápila ťažká choroba, kvôli ktorej nedokázal komponovať a nakoniec ani rozprávať či podpísať sa. Podrobil sa operácií, ktorá sa však nevydarila. Zomrel v roku 1937, ako 62 ročný, na krvácanie do mozgu. Je pochovaný v parížskej štvrti Levallois-Perret.

Osobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ravel v roku 1925

Ravel bol nízky a útly muž. Na verejnosti bol vždy elegantný a upravený, s napomádovanými vlasmi. Povahovo bol veľmi mierny, skôr introvertný a vyhýbal sa konfliktom. Na rozdiel od iných neútočil na svojich kolegov a vyjadroval sa o nich s úctou. Isté je, že bol veľmi citlivý, aféra spojená s Rímskou cenou z mladosti na ňom zanechala doživotnú stopu. Veľkou záhadou ostáva Ravelov súkromný život. Nikdy sa neoženil a nie je známa ani žiadna jeho partnerka. Hoci existujú dohady o jeho asexualite či homosexualite, tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnymi faktami. Ravela nemožno spojiť ani so ženským, ani so žiadnym mužským menom. Či prežil život v samote, alebo si len vedel dobre strážiť svoje súkromie sa asi už nikdy nedozvieme. Je to spôsobené zaiste i tým, že Ravel trávil veľa času vo svojom vlastnom svete, zavretý vo vile, kde pozoroval mechanické hračky, ktoré zbieral a pestoval exotické rastliny.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ravelovo dielo nie je príliš rozsiahle. Hoci zahŕňa takmer 90 opusov, ide prevažne o diela kratšieho rozsahu. Je to zapríčinené určite najmä Ravelovou pedantnosťou, s ktorou postupoval pri kompozícií diel. Vďaka tomu je ale jeho dielo vzácne kvalitatívne vyrovnané. Najrozsiahlejšou Ravelovou partitúrou je balet Dafnis a Chloé. Mnoho ďalších jeho orchestrálnych skladieb i baletov vzniklo dodatočnou inštrumentáciou pôvodne klavírnych skladieb. S výnimkou opery sú pravidelne uvádzané diela zo všetkých jeho oblastí tvorby. Najpopulárnejšími Ravelovými skladbami sú Pavana za mŕtvu infantku a hlavne notoricky známe Bolero.

Klavírna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Ravel za klavírom na oslave svojich narodenín v roku 1928. Úplne napravo stojí George Gershwin.
  • Sonatina, Op. 40 (1903-1905)
  • Gašpar noci, Op. 55 (Gaspard de la nuit, 1908)
  • Couperinov náhrobok, Op. 68 ( Le Tombeau de Couperin, 1914-1917)

Komorná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Klavírne trio a-mol, Op. 67 (1914)
  • Sonáta pre husle a klavír č. 2, Op. 77 (1923-1927)
  • Sonáta pre husle a violončelo, Op. 73 (1920-1928)

Orchestrálna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavana za mŕtvú infantku, Op. 19 (Pavane pour une infante défunte , 1910)
  • Španielska rapsódia, Op. 54 (1907)
  • suity z baletov
  • Rolous

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Balet[upraviť | upraviť zdroj]

Opera[upraviť | upraviť zdroj]

  • Španielská hodinka, Op. 52 (L'Heure espagnole, 1907)
  • Dieťa a čary (L'Enfant et les Sortilèges, 1919 – 1925)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]