Mor ho!

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mor ho! je romantická báseň, ktorú napísal Samo Chalupka v roku 1864. Spája folklórnu inšpiráciu s patetickým historizmom.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Rímsky cisár ("cár") si rozložil tábor v Panónii pri hraniciach so slovenským (slovänským) územím. "Slovenský rod" k cisárovi posiela domácich poslov - junákov. Títo mu ponúkajú chlieb, soľ, mierové posolstvo od rady starších, varujú ho, aby sa nesnažil podmaniť si Slovänov (lebo Slovänom sa vraj vždy podarilo oslobodiť sa z nadvlády), a informujú ho, že Sloväni sú pohostinní, ale ak treba vedia aj nevzdať sa a intenzívne bojovať. Cisár ponuku na mier odmieta a odpovedá, že si Slovänov prišiel podmaniť (zotročiť). Slovenskí junáci sa nato na cisára s mečmi v ruke vrhnú so svorným výkrikom Mor ho!. V boji proti presile junáci zomierajú s pocitom morálneho víťazstva. Cisár si nato prezerá bojové pole a hanbí sa z porážky junákov tešiť, lebo vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako junákov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Báseň romantickým spôsobom vyjadruje ducha demokratickosti a hlbokého vlastenectva ľudu. V strede pozornosti sú dve protikladné idey a svety: Jednak túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti, krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a jednak násilie, zotročovanie a výbojnosť. Slováci padajú za vznešené ideály a sú morálnymi víťazmi; Rimania naopak zostávajú s hanbou otrokára.

Na zvýraznenie demokratického ducha básne Chalupka zvolil ako umeleckú formu prístupnú formu ovplyvnenú ľudovou slovesnosťou, ľudový jazyk a sylabický rytmus.

Motivácia básne[upraviť | upraviť zdroj]

Motívom na napísanie básne bola Šafárikova kniha Dejiny slovanskej reči a literatúry z roku 1826, v ktorej Šafárik píše o ozbrojenom boji Lemiakov (t.j. Limigantov), ktorých Chalupka považuje za slovanské kmene, proti rímskemu cisárovi Constantiovi II., ktorý vtrhol do Panónie, v roku 358 po Kr.

Autor sa k svojej básni v časopise Sokole v roku 1864 vyjadril nasledovne: Pravú ale príčinu cisárovej zloby proti Slovenom vidím ja v slovenskej slobodomyseľnosti. Čože mohlo Rímu, všetky národy zotročujúcemu, byť nebezpečnejšie a tak aj nenávidenejšie ako zásada obecnej slobody a rovnoprávnosti, ktorú tej doby, okrem Slovenstva[pozn 1], u žiadneho národa nenalézame. Slovenia zbrojou dobyli si slobody a vyhnali si svojich pánov. Ten príklad mohol nakaziť aj iné, najmä slovanské národy, po okolných krajinách Rímu poddané. Preto žiadal cisár od pokojných Slovenov, čo nežiadal ani od lúpežných Kvádov a Jasov, aby ďaleko odsťahovali sa od pomedzia rímskeho.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Báseň bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Chalupku aj neskorších generácií (napríklad aj počas SNP).

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V Kronike Slovenska je (asi) omylom napísané "Slovenska"

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kováč, D. et al.: Kronika Slovenska 1, 1998
  • Minárik, J. et al.: Literárna rukoväť, 1988
  • text básne

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]