Májka fialová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Májka fialová
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Meloe violaceus
Marsham, 1802
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Májka fialová (lat. Meloe violaceus) je chrobák z čeľade májkovité (lat. Meloidae).[1] Má skrátené krovky, ktoré len z časti zakrývajú zadoček. Vylučuje prudko jedovatú tekutinu.

Život a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelá májka dosahuje veľkosť 10 – 40 mm. Samičky sú väčšie ako samčekovia, pretože majú bruško plné vajíčok.

Vývoj májky je dosť komplikovaný a spôsobuje, že májky sú pomerne vzácne.

Z vajíčka, ktorých samička nakladie až 10 000, sa vyliahne malá larva (triungulinus), ktorá sa, najčastejšie na kvete, prichytí k nejakému hmyzu, obyčajne k včele alebo čmeliakovi.

Toto štádium májky bolo pôvodne nesprávne pomenované ako samostatný druh – včelia voš. Larva sa živí včelími vajíčkami. Potom sa premení na larvu druhého štádia. Tá sa živí larvami včiel a medom. Dvakrát sa zvlieka.

Neskôr sa premení na na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z kukly sa vyliahne dospelý chrobák.

Dospelá májka sa živí rastlinnou potravou.

Jedovatosť májky[upraviť | upraviť zdroj]

Májka fialová v Mučínskej vrchovine

Májka je okrem spôsobu vývoja zaujímavá aj tým, že v nebezpečenstve, napríklad pri dotyku, vylučuje žltkastú tekutinu - hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín. Môže byť smrteľný aj pre človeka už pri dávke 30 mg. Jed bol v minulosti používaný travičmi. Postihnuté miesto napr. na koži sa ťažko hojí.

Výskyt na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Májka sa na Slovensku vyskytuje na celom území. Obľubuje hlavne lúky. V blízkosti Bratislavy sa s ňou môžeme stretnúť napríklad v okolí Bielej vody alebo na Devínskej Kobyle. Hojná je aj v okolí čunovských jazier.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Májka patrí na Slovensku medzi chránené živočíchy. V prílohe č. 5 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je určená spoločenská hodnota jedného jedinca 100 eur.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BRTEK, Ľubomír; KORBEL, Ladislav. Veľká kniha živočíchov: hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Ilustrácie Jindřich Krejča. 3. vyd. [s.l.] : Príroda, 1997. ISBN 9788007009905.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]