Náměšťská obora
| Náměšťská obora | |
| prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Třebíč |
| Lokalita | Kralice nad Oslavou, Náměšť nad Oslavou, Otradice |
| Nadmorská výška | 360 - 480 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′17″S 16°10′28″V / 49,20472°S 16,17444°V |
| Rozloha | 285,5163 ha |
| Vznik | 5. február 1981[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Třebíč |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 875 |
  Náměšťská obora Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Náměšťská obora | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0613816 | |
Náměšťská obora (iné názvy: Obora, Kralická obora, Obora Kralice) je prírodná pamiatka, územie európskeho významu i kultúrna pamiatka ležiaca východne od mesta Náměšť nad Oslavou. V obore sa chovajú daniele škvrnité.[2][3]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Z hľadiska existencie a hospodárskeho využitia územia možno o obore nájsť prvú zmienku až v roku 1629, kedy Karel starší zo Žerotína predal panstvo svojmu švagrovi Albrechtovi z Valdštejna. Ako uvádza Dvorský (1908), v trhovej zmluve je uvedené: „Pán Karel starší zo Žerotína predáva dedičstvo svoje vlastné, totiž hrad a mestečko Náměšť ... s dvorom poplužným, pivovarom, mlynom, oborou, dvor Velký pole nazývaný pri obore“, atď ...
Dominantnou pamiatkou je stavba letohrádku (lusthaus) vo východnej, kralickej časti odbory. Letohrádok nechal postaviť v prvej polovici 19. storočia Jindřich Haugwitz a je v štýle klasicizmu.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodnou pamiatkou bola Náměšťská obora potvrdená rozhodnutím Rady Kraja Vysočina z 22. mája 2012. Chránené územie zaberá plochu 285 ha a jeho nadmorská výška sa pohybuje od 360 m do 480 m n. m. Rozkladá sa v katastrálnych územiach Náměšť nad Oslavou a Kralice nad Oslavou. Predmetom vyhlásenia prírodnou pamiatkou bola zámocká obora ako biotop osobitne chránených druhov, ako je pižmovec hnedý (Osmoderma eremita), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), kováčik fialový (Limoniscus violaceus), holub plúžik (Columba oenas), krutohlav hnedý (Jynx torquilla), včelár lesný (Pernis apivorus), hríb Boletus fechtneri a tiež pre ochranu biotopov a druhov v EVL Náměšťská obora, nachádzajúce sa na území prírodnej pamiatky.
Európsky významnou lokalitou sa Náměšťská obora stala z rozhodnutia vlády Českej republiky nariadením vlády č. 132/2005 Zb. dňom 22. decembra 2004. Chránené územie zaberá plochu 286,5 ha a jeho nadmorská výška sa pohybuje od 360 do 480 m n. m.. Rozkladá sa v katastrálnych územiach Náměšť nad Oslavou, Kralice nad Oslavou a Otradice. Status Natura 2000 tu chráni fúzača veľkého (Cerambyx cerdo), pižmovca hnedého (Osmoderma eremita) a kováčika (Limoniscus violaceus).[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-03-06]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b NATURA 2000. Náměšťská obora [online]. NATURA 2000, [cit. 2015-12-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ NPÚ. Nemovité památky [online]. NPÚ, [cit. 2015-12-28]. Dostupné online. (po česky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DVORSKÝ, František. Náměšťský okres. Brno : Musejní spolek, 1908. 342 s. (Vlastivěda moravská; zv. Místopis.) (po česky)
- Znaky a pečeti jihomoravských měst a městeček. 1. vyd. Brno : Blok, 1979. 515 s. (po česky)
- WOLF, CHROUST, KOKEŠ, LOCHMAN. Naše obory. 1. vyd. Praha : SZN, 1976. (po česky)
- SEIDL, L. Kulturně historický vývoj obory v Náměšti nad Oslavou. Brno : MZLU v Brně, 2003. (po česky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Náměšťská obora
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- KOSOUR, Václav. Zámecká obora [online]. Náměšť nad Oslavou: Náměšť nad Oslavou, [cit. 2010-01-01]. Dostupné online. Archivované 2009-12-18 z originálu. (po česky)
- Vyhláška ONV Třebíč o schválení prírodnej pamiatky
- Kultúrne dedičstvo kraja Vysočina
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Náměšťská obora na českej Wikipédii.