Nahá singularita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vo všeobecnej teórii relativity predstavuje nahá singularita gravitačnú singularitu bez horizontu udalostí. Singularity vo vnútri čiernych dier sú vždy obklopené oblasťou, ktorá nedovoľuje svetlu uniknúť, a preto nemôžu byť priamo pozorované. Naproti tomu, nahá singularita je bod v priestore, v ktorom je hustota nekonečná, a ktorý je pozorovateľný zvonku.

Teoretická existencia nahých singularít je dôležitá, pretože by znamenala, že by bolo možné pozorovať zrútenie sa objektu do nekonečnej hustoty.

Počítačové simulácie zrútenia sa disku prachu naznačili, že takéto objekty existovať môžu, čím by princíp kozmickej cenzúry (ktorý tvrdí, že singularity sú vždy skryté) neplatil. Ohľadom tohto problému prehral Stephen Hawking svoju stávku.