Nakagin Capsule Tower
Nakagin Capsule Tower je obytno-administratívna budova v Tokiu, navrhnutá architektom Kishom Kurokawom v roku 1971.
Kapsulová veža sa stala jedným z hlavných predstaviteľov japonskej architektúry 70tych rokov. Od roku 1996 bola pripísaná do zoznamu svetového dedičstva v International Commitee of Docomomo International.
Obsah |
Vznik a vývoj [upraviť]
Povojnové obdobie vyvolalo množstvo otázok ohľadom lacného bývania. Svetoví architekti sa zaoberali otázkou ako vytvoriť čo najviac obytných priestorov na čo najmenšej ploche. Preto sú 70-te roky charakteristické celosvetovou expanziou výstavby bytových domov.
Inšpirácia [upraviť]
Japonský architekt Kisho Kurokawa vytvoril jednu z najpozoruhodnejších stavieb z oblasti stavieb pre bývanie, ktorá podala základ pre inšpiráciu mnohých tvorcov svetovej architektúry. Budova je aktuálnou odozvou na vtedajšiu situáciu.
The Capsule Tower alebo Kapsulová veža sa nachádza v Nakagin v Tokiu. Plocha, ktorú zaberá táto stavba sa rozprestiera na priestore o rozlohe 3 091,23 m2, z toho je čistá zastavaná plocha 429,51 m2. Tvorí ju 13 nadzemných a jedno podzemné podlažie. Pozostáva zo 140tich kapsúl, ktoré tvoria stavebnú jednotku pričom na každej akcentuje jedno malé okrúhle okno.
Konštrukcia [upraviť]
Autor vynašiel systém spájania betónových prefabrikovaných kociek do nosného centrálneho jadra pomocou štyroch vysokonapäťových šróbov. Jednotlivé časti objektu boli zdvihnuté žeriavom a upevnené do betónovej šachty. Vytvoril ľahko demontovateľnú konštrukciu, ktorou sa v prípade potrebnej rekonštrukcie dá veľmi rýchlo nahradiť samotná bytová jednotka za novú. Zároveň sa stala stavba jedinečná svojou formou, nepravidelne sa opakujúcim modulárnym prvkom v tvare kocky. Napriek chaotickému rozmiestneniu pôsobí veža harmonizujúco, dominantne a jedinečne.
Interiér [upraviť]
Každá kapsula bola navrhovaná ako samostatný byt pre jednu osobu prípadne tzv. štúdio. Architekt nezabudol ani na interiér. Doplnil ho originálnym nábytkom a zabudovanými spotrebičmi ako napr. televízorom, hudobným prehrávačom. Hygienické jadro je taktiež súčasťou vnútorného priestoru, vo vzájomnom spolunažívaní materiálov i tvarom. Celkový interiér pôsobí veľmi futuristicky, progresívne na vtedajšiu dobu akoby predznamenal začiatok zaha hadidovskej súčasnej architektúry.
Zdroje [upraviť]
- Papadakis,A, Steele, J., Architektur der Gegenwart, Deutsche Ausgabe 1992
- Jenchs, Ch., Spätmoderne Architektur, Stuttgart, Deutsche Verlags- Anstalt GmbH 1981
- Hollingsworth, M., Architektúra 20. storočia, Bratislava, Columbus spol. s r.o. 1993
- Sharp, D., 20th century architecture - A visual history, London, Lund Humphries publisher Ltd. 1991
- Jenchs, CH., Modern Movements in Architecture, London, Penguin Books 1973
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nakagin Capsule Tower
Externé odkazy [upraviť]
- Another One Bites The Dust, Part 2: Nakagin Capsule Tower (po anglicky)
- MODERN PREFAB: Nakagin Capsule Towers(po anglicky)
- Kurokawa’s Capsule Tower To Be Razed(po anglicky)
- www.kisho.co.jp Kurokawova oficiálna stránka (po anglicky)
