Televízor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prvý hromadne vyrábaný československý televízor Tesla 4001A. Vyrábal sa v rokoch 1953 – 1957, umožňoval príjem jediného, pevne naladeného TV kanálu a disponoval kruhovou obrazovkou s priemerom 25 cm s obdĺžnikovým bakelitovým rámikom.
Moderný CRT televízor
Plazmová televízia


Televízor alebo televízny prijímač alebo hovorovo televízia je koncové, elektronické zariadenie pre príjem a zobrazenie televízneho vysielania na zobrazovacom zariadení, spravidla pri súčasnej reprodukcii sprievodného zvuku. Televízor je elektornický prístroj schopný spracovať a zobraziť televízne vysielanie pomocou jediného zariadenia.

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

Televízor sa skladá z prijímacej časti spracúvajúcej analógové alebo digitálne vysielanie prijímané anténou, zo zobrazovacej časti - spravidla nejakého druhu displeja a z časti spracúvajúcej a reprodukujúcej zvuk. Prijímacia časť spracúva súčasne obraz, zvuk a pridružené dáta (titulky, teletext, digitálne informácie a pod.) podľa niektorej televíznej normy SECAM, PAL, NTSC, HDTV. Zobrazovacia časť bola v minulosti tvorená hlavne čiernobielou, alebo farebnou televíznou obrazovkou na báze katódovej trubice (CRT), dnes je najpoužívanejšie zobrazenie pomocou LCD (displeja s tekutými kryštálmi) a plazmovej obrazovky. Niektoré televízory sprostredkujú obrazovú informáciu na ďalšie spracovanie - nahrávanie, zobrazenie počítačovými monitorom, projektorom a pod. Zvuk sa reprodukuje integrovanými, alebo externými reproduktorami. Televízor dokáže zobraziť aj obraz z externého zdroja - napr. videorekordéra, kamkordéra, DVD prehrávač a rekordéra, digitálneho fotoaparátu a pod.

Televízne vysielanie je možné sledovať aj na obrazovkách počítačov, pomocou prídavných zariadení (televízna karta, set top box), alebo aj priamym spracovaním digitálnej informácie prenášanej internetom.


História[upraviť | upraviť zdroj]

7. septembra 1927 vytvoril Philo Taylor Farnsworth[1] prvý plne elektronický televízor. Jeho vynález si všimol Vladimír Zworykin zo spoločnosti RCA[2] a na jeho základe vznikli komerčné televízne prijímače, ako ich poznáme dnes.

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zobrazovaných farieb:

Podľa signálu:

Podľa veľkosti:

Podľa typu CRT obrazovky:

  • delta
  • trinitron
  • inline

Podľa typu displeja:

Technika[upraviť | upraviť zdroj]

Klasická obrazovka[upraviť | upraviť zdroj]

Pri klasickej obrazovke sa obraz vytvára na tienidle pokrytej luminoforom na ktoré dopadá magneticky vychyľovaný elektrónový lúč. Lúč na tienidle vykresľuje riadky, vždy zľava doprava a zhora nadol. Keď prechádza z jedného riadku na druhý a keď sa vracia zdola doľava hore, je vykresľovanie prerušené.

Mriežkou obrazovky sa reguluje tok elektrónov, čo ovplyvňuje jas vykresleného bodu. Body majú takú hustotu, aby oko videlo súvislý obraz.

Rozlíšenie televízora je pri systéme PAL 720 x 576 bodov.

Pri farebnom televízore sa signál skladá z:

  • Jasovej zložky (pre spätnú kompatibilitu je to čiernobiely signál)
  • Farbonosnej zložky (pri čiernobielych televízoroch je ignorovaná)

Jasová zložka je inverzná, lebo lúč je vždy rovnako silný, je brzdený záporne nabitou mriežkou podľa sily jasového signálu. Pri farebných televízoroch sú tri samostatné lúče: červený, zelený a modrý vychyľované spoločne.

V jasovej zložke je zakódovaný synchronizačný signál.

Pri systéme PAL sa používa signál YUV. Y je jasová zložka a UV sú dve farebné zložky.

Zložky UV sú s rovnakou frekvenciou, len sú od seba fázovo posunuté a v televízore sa od seba oddelia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]