Televízor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Historický televízor
Moderný CRT televízor
Plazmový televízor


Televízor alebo televízny prijímač alebo hovorovo televízia je koncové, obvykle elektronické zariadenie pre príjem a zobrazenie televízneho vysielania na displeji, spravidla pri súčasnej reprodukcii sprievodného zvuku.

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

V televízoroch sa skôr (okrem prehistorického obdobia vzniku televízie a televízorov) používala výhradne klasická televízna obrazovka na báze katódovej trubice (CRT), dnes je najpoužívanejšie zobrazenie pomocou LCD (displeja s tekutými kryštálmi) a plazmové obrazovky. Digitálnym spracovaním obrazu je umožnené zobrazenie aj počítačovými zobrazovačom - monitorom, projektorom a pod.

K televízoru je možné tiež pripojiť ďalšie elektronické zariadenia určené na záznam a reprodukciu obrazu, napr. video, kamkordér, DVD prehrávač a rekordér, digitálny fotoaparát a pod.

Okrem toho možno ale televízne vysielanie sledovať aj na obrazovkách počítačov.

  • televízny signálu (distribuovaný bezdrôtovo alebo v systémoch káblovej televízie) za použitia špeciálneho hardvéru (televíznej karty).
  • internetové vysielanie televízneho signálu - signál prichádza vo forme dát, interpretovaný je predovšetkým pomocou špecializovaného softvéru

História[upraviť | upraviť zdroj]

7. septembra 1927 vytvoril Philo Taylor Farnsworth[1] prvý plne elektronický televízor. Jeho vynález si všimol Vladimír Zworykin zo spoločnosti RCA[2] a na jeho základe vznikli komerčné televízne prijímače, ako ich poznáme dnes.

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zobrazovaných farieb:

Podľa signálu:

Podľa veľkosti:

Podľa typu obrazovky:

  • delta
  • trinitron
  • inline

Podľa typu displeja:

Technika[upraviť | upraviť zdroj]

Klasická obrazovka[upraviť | upraviť zdroj]

Pri klasickej obrazovke sa obraz vytvára na tienidle na ktoré dopadá elektrónový lúč, ktorý veľmi rýchlo behá po obrazovke vždy zľava doprava a riadky odrába zhora nadol. Keď prechádza z jedného riadku na druhý tak sa vypne a tiež keď sa vracia zdola doľava hore.

Keď je lúč silnejší, sú body jasnejšie a keď je slabší, body sú slabšie. Body majú takú hustotu, že oko vidí súvislý obraz.

Rozlíšenie televízora je pri systéme PAL 720 x 576 bodov.

Pri farebnom televízore sa signál skladá z:

  • Jasovej zložky (pre spätnú kompatibilitu je to čiernobiely signál)
  • Farebnej zložky (pri čiernobielych televízoroch je ignorovaná)

Jasová zložka je inverzná, lebo lúč je vždy rovnako silný, len je brzdený záporne nabitou mriežkou, ktorá ju brzdí podľa sily jasového signálu - keď je plný, tak je lúč najslabší, keď je nulový, je lúč najsilnejší. Pri farebných televízoroch sú tri samostatné lúče: červený, zelený a modrý.

V jasovej zložke je aj zakódovaný synchronizačný signál.

Pri signále PAL sa nepoužíva RGB ale signál YUV. Y je jasová zložka a UV sú dve farebné zložky.

Zložky UV sú s rovnakou frekvenciou, len sú od seba fázovo posunuté a v televízore sa musia potom od seba oddeliť, čo nie je jednoduché, lebo pri niektorých (zriedkavých) farebných rozhraniach môžu byť problémy ich od seba oddeliť. Toto nerobí problémy pri obraze z kamery, ale zato robilo problémy pri obrazoch generovaných starými počítačmi s výstupom na televízor. Tuto musel byť obraz ešte špeciálne predfiltrovaný aby neboli problémy napr. na rozhraniach niektorých farieb.

Nakoniec je v televízore YUV zložka premenená na RGB a vytvorí sa viditeľný obraz.

Pri počítačových monitoroch sa obraz prenáša priamo ako RGB, vďaka čomu je oveľa vyššia kvalita.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]