Digitálny fotoaparát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Canon Powershot A95
Digitálna zrkadlovka

Digitálny fotoaparát je fotoaparát, zaznamenavajúci obraz v digitálnej forme, takže môže byť okamžite zobrazený na zabudovanom displeji alebo nahraný do počítača. Od roku 2006 digitálne fotoaparáty na trhu dominujú.

Základnou funkciou digitálneho fotoaparátu je snímanie statických obrazov do podoby tzv. digitálnej fotografie a umožniť tak ich ďalšie spracovanie, napr. pomocou bežného počítača, ich tlač či vyvolanie špeciálnou osvitovou jednotkou do výslednej podoby ako u klasickej fotografie.

Dnešné digitálne fotoaparáty ponúkajú okrem svojej základnej funkcie aj rad ďalších doplňujúcich a rozširujúcich funkcií, ktoré súvisia buď priamo alebo nepriamo so spracovávanými obrazovými údajmi. Fotoaparáty tak dokážu okrem obrazu zaznamenať aj pohyblivé scény vo forme videa alebo zvukový záznam vo forme ozvučeného videa alebo ako poznámky k odfoteným snímkam.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým fotoaparátom, ktorý zaznamenával snímky do počítačových súborov, bol v roku 1988 Fuji DS-1P, používajúci 16 MB internej pamäti. V roku 1991 bola uvedená prvá digitálna zrkadlovka, Kodak DCS-100. Mala 1,3 Mpix senzor a stála 13 000 USD.

Zabudovaný displej prišiel s prístrojom Casio QV-10 (1995), prvým fotoaparátom zapisujúcim na karty Compact Flash bol Kodak DC-25 o rok neskôr.

Digitálne fotoaparáty cielené na bežných spotrebiteľov mali najskôr pomerne nízke rozlíšenie. V tejto triede bola hranica jedného megapixelu prelomená až v roku 1997. Pravdepodobne prvým prístrojom schopným nahrávať video bol Ricoh RDC-1, predávaný od roku 1995.

Zrkadlovky[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti digitálnych zrkadloviek bol zlomový rok 1999, keď Nikon uviedol model D1, čo bola prvá digitálna zrkadlovka vyvinutá samostatne tradičným výrobcom, s cenou pod 6 000 USD, čo už bolo dosiahnuteľné pre profesionálnych fotografov a ďalších náročných používateľov. Zrkadlovka používala objektívy s bajonetom Nikon F, takže vtedajší zákazníci Nikonu mohli využiť svoje objektívy, ktoré už vlastnili.

V roku 2003 Canon predstavil šesťmegapixelový EOS 300D, prvú digitálnu zrkadlovku s cenou pod 1 000 USD, určenú hlavne pre amatérov.

Vďaka zlacňovaniu naďalej stúpala ich popularita (aj v čase krízy), no od roku 2013 postupne ich predaje klesajú, zrejme vďaka nedostatku vylepšení (posledné zásadné vylepšenie bola od roku 2008 možnosť nahrávať video: prvý model s videom bol Nikon D90) a konkurencii skladnejších a stále sa zlepšujúcich nezzrkadloviek.

Nezrkadlovky[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže zrkadlovky majú niektoré zásadné problémy (neskladnosť, mechanické časti ktoré môžu zhoršovať kvalitu či spomaľovať, v optickom hľadáčiku nevidno video ani náhľad expozície, atď), vznikli aj ďalšie typy fotoaparátov s výmennými objektívmi, ktoré sa snažia ich problémy riešiť:

  • bezzrkadlovky: vôbec nevyužívajú zrkadlo, teda môžu mať menšie telá a jednoduchšie objektívy - musia ale zaostrovať hlavným snímačom
  • diaľkomerové digitálne fotoaparáty: tiež nemá zrkadlo, ale má optický hľadáčik a nezaostruje pomocou automatického zaostrovania; prvým bol Epson RD-1 (2006) a ďalšie vyrába Leica
  • SLT: používa pevné polopriepustné zrkadlo len na zaostrovanie - nevýhodou tohto riešenia je že na snímač sa nedostane asi 30% svetla

Prvá bezzrkadlovka Panasonic Lumix DMC-G1 (2008) mala ešte tvar podobný zrkadlovkám (aj vďaka elektronickému hľadáčiku), Olympus PEN E-P1 (2009) už bol omnoho skladnejší (mal hranatejšie telo a skladací setový objektív). Dnes už bezzrkadlovky vyrábajú všetci väčší výrobcovia fotoaparátov.

Koncept SLT využíva len Sony, prvé dva modely A55 a A33 boli predstavené v roku 2010.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]