Neapolská žlť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Neapolská žlť je žltý pigment v maliarstve. V prírode sa vyskytuje ako minerál bindheimit.

Chemicky sú zlúčeniny antimónu a olova, ako

  • Pb3(SbO4)2
  • Pb(SbO3)2
  • Pb(SbO4)2

Najstarší známy recept na prípravu neapolskej žlte pochádza z roku 1758, ale jej použitie je doložené už v starom Egypte a v Mezopotámii.