Nehrdzavejúca oceľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nehrdzavejúca oceľ (iné názvy antikorózna oceľ, koróziivzdorná oceľ, koróziovzdorná oceľ, korózii odolná oceľ, oceľ odolná proti korózii, ušľachtilá nehrdzavejúca oceľ; skôr neformálne inox [z fr.], antikoro, antikorová oceľ, staršie anticorro [posledné tri podľa obch. značky "Anticorro" hute Poldi, patentovanej v roku 1910]; nesprávne nerez, nerezová oceľ [podľa hist. obchodnej značky "Nerez"], nesprávne ušľachtilá oceľ) je oceľ vysoko legovaná chrómom, niklom, mangánom a prípadnými ďalšími prísadami (kremík, meď, molybdén, volfrám, niób, dusík a podobne).

Je to oceľ vzdorujúca korózii. Je dôležitým konštrukčným materiálom zariadení pre chemický priemysel, potravinárstvo a najmä pre jadrovú techniku. Napriek svojim antikoróznym vlastnostiam aj tieto ocele odolávajú poveternostným vplyvom.

Rozdelenie podľa zloženia:

  • chrómová kaliteľná (12–17 % Cr, až 1 % C)
  • chrómová feritická (nad 17 % Cr, pod 0,1 C)
  • austenitická (nad 18 % Cr, nad 8 % Ni, pod 0,1 % C)
  • dvojfázová austeniticko-feritická (nad 20 % Cr, 3–6 % Ni, pod 0,1 % C).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]