Nerastná surovina
Nerastná surovina je neobnoviteľná nerastná prírodnina - prvok, zlúčenina, minerál alebo hornina, ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby ľudskej spoločnosti. Nerastnou surovinou môžu byť pevné, kvapalné aj plynné látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po priemyselnej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to rudy, nerudy a kaustobiolity. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. energetické suroviny[1]. V širšom zmysle k nerastným surovinám môžu byť radené i zdroje podzemnej vody. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako ložiská. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje ložisková geológia, v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.
S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním poznatkov o neživej prírode množstvo druhov využívaných nerastných surovín narastá. Ich akumulácie, ktoré až na niektoré výnimky vznikli v minulých geologický dobách však nie sú neobmedzené, ich zásoby sa nereprodukujú, prípadne vznikajú veľmi pomaly, čo z hľadiska dĺžky ľudského života možno považovať za zanedbateľné.
Ťažba nerastných surovín sa v roku 2002 podieľala na tvore Slovenského hrubého domáceho produktu sumou 6,774 miliardy Slovenských korún (224 855 eur), čo predstavovalo asi 0,62 % HDP[2]. Slovenská republika veľkú časť nerastných surovín dováža (ropa, zemný plyn, železná ruda, bauxit, čierne uhlie).
Referencie
- ↑ Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie. Alfa, Bratislava, 693 s.
- ↑ Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerztita, Prešov, 76 s.