Nukleárna zima
Nukleárna zima je názov pre hypotetický stav na Zemi po prípadnom vojnovom konflikte s použitím jadrových zbraní, alebo po dopade asteroidu na Zem. Ide o zmenu celosvetového podnebia. Po výbuchoch atómových zbraní by sa v atmosfére nachádzalo také veľké množstvo prachu, popola, dymu a úlomkov, že sa predpokladá zaclonenie celej Zeme a z toho vyplývajúci obrovský pokles teploty na jej povrchu a zmenu klímy. Vplyvom rýchlej zmeny klímy by pravdepodobne došlo k vymretiu mnohých druhov, ktoré by neboli schopné prispôsobiť sa novým klimatickým podmienkam, teplotám, prípadne rádioaktívnemu prostrediu.
Možné príčiny vzniku[upraviť | upraviť zdroj]
Jadrový výbuch[upraviť | upraviť zdroj]
Pri explózii je do atmosféry vymrštené veľké množstvo aerosólu, ktorý následne bráni prenikaniu slnečných lúčov na zemský povrch, čo má za následok, že sa teplo odráža už v stratosfére, alebo v troposfére a nedopadá na zemský povrch. Zmenšený príkon energie zo Slnka má za následok ochladzovanie planéty. Predpokladá sa, že by častice mohli zostať v atmosfére niekoľko mesiacov až rokov. V prípade jadrovej vojny by bolo najväčšie množstvo aerosólu sústredené medzi 30 až 60 stupňom severnej šírky, nakoľko v tejto oblasti sa nachádza najviac strategických cieľov (najväčší počet miest).
Horiace ropné vrty[upraviť | upraviť zdroj]
Počas druhej vojny v Perzskom zálive ustupujúce iracké vojská zapálili 526 kuvajtských ropných vrtov, čo malo za následok únik veľkého množstva dymu a aerosólu do atmosféry v priestorovo obmedzenej oblasti. Následné modelácie ukázali, že teplota v oblasti klesla približne o 10 °C vo vzdialenosti 200 km od miesta požiaru. Ďalšie dôsledky v podobe kyslých dažďov boli zaznamenané až do vzdialenosti 1000 až 2000 km.[1]