Okostica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Okostica alebo periost (lat. periosteum) je väzivový obal pokrývajúci povrch kostí. Nepokrýva kosť v miestach, kde sa upínajú šľachy alebo väzy, a časti kosti, ktoré sú pokryté kĺbovou chrupavkou (lat. facies articulares). Je to tvrdá a pevná väzivová blana rôznej hrúbky, ktorá sa dá väčšinou od kosti odlúpiť (no je veľmi pevne prirastená v miestach spojenia jednotlivých plochých kostí lebky a v miestach úponov šliach a väzov). Pevné spojenie okostice s kosťou zabezpečujú husté zväzky kolagénových vlákien - tzv. Sharpeyove vlákna.

Okostica zrelej kosti sa skladá z dvoch vrstiev - povrchovej a hlbokej.

  • Povrchová (vonkajšia, fibrózna) vrstva - z tuhého väziva s pozdĺžne orientovanými zväzkami vlákien, je bohato cievne zásobená a inervovaná. Cievy a nervy sa z tejto vrstvy dostávajú hlbšie do kosti.
  • Hlboká (vnútorná, kambiová) vrstva - z riedkeho väziva, bohatá na bunky (fibroblasty). Jednou z jej najdôležitejších vlastností je novotvorba kostného tkaniva v prípade poškodenia kosti (v hlbokej vrstve sa objavujú osteoblasty) a rast kosti do hrúbky tzv. apozíciou, pridávaním jednotlivých povrchových lamiel (analógia letokruhov stromov). Z tejto vrstvy vnikajú do kosti Sharpeyove vlákna a cievy; tieto cez tzv. Volkmannove kanáliky.

Vnútornú plochu kostí vystiela tenká väzivová vrstvička, podobná periostu - tzv. endost (lat. endosteum). Má podobnú stavbu aj vlastnosti, jeho význam pre metabolizmus a regeneráciu kostí je menší.