Sánka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sánka, pohľad spredu
Sánka, pohľad z boku. Zaznačený percentuálny pomer zlomenín.

Sánka (iné názvy: dolná čeľusť, mandibula; lat. mandibula) je dolná časť čeľuste stavovcov.

Sánka človeka[upraviť | upraviť zdroj]

Sánka je jediná pohyblivá kosť lebky. Spája sa s ostatnou lebkou pomocou kĺbu, ktorého hlavica caput mandibulae je časťou sánky a kĺbová jamka fossa mandibularis a tuberculum articulare sú útvary spánkovej kosti. Sánka sa pôvodne zakladá ako párová kosť, ale v priebehu druhého roku života zrastá do nepárovej kosti. Na sánke rozoznávame telo (corpus mandibulae) a párové rameno (ramus mandibulae). Ramená sánky sa spájajú s telom v tupom uhle (120° – 125°). V mieste uhla angulus mandibulae je antropometrický bod gonion.

  • Corpusa mandibulae je zohnuté v tvare podkovy. Vpredu vybieha u človeka do bradovej hrčky (protuberantia mentalis), ktorá sa po stranách vyvyšuje v tuberculum mentale. Od neho pokračuje dozadu zaoblená hrana (linea obliqua), ktorá prechádza plynule do predného okraja ramus mandibulae. nad linea obliqua, približne pod druhým črenovým zubom, je otvor (foramen mentale), ktorým vystupujú nervy a cievy. Foramen mentale je vyústením canalis mandibulae, ktorý prebieha šikmo nadol do ramus a corpus mandibulae. Začína na vnútornej ploche ramus mandibulae ako otvor (foramen mandibulae). Cez canalis mandibulae prebieha arteria, vena a nervus alveolaris inferior(dolná vetva nervi trigemini), od ktorých odstupujú vetvičky ku koreňom zubov. Horný okraj sánky vybieha do podkovovitej pars alveolaris, v ktorej sú alveoli dentales.
  • Ramus mandibulae vybieha hore do dvoch výbežkov: predného processus coronoideus a zadného processus condyliaris, ktorý zapadá do artikulačnej jamky na lebečnej báze. Medzi obidvoma výbežkami je zárez (incisura mandibulae). Na angulus mandibuae zvnútra je drstnatina (tuberositas pterygoidea) a zvonka tuberositas masseterica.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]