Omrzlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Omrzliny - rozvoj pľuzgierov

Omrzlina je poranenie organizmu, ktoré vzniká pôsobením nízkych teplôt na kožu a podkožie. Miesta náchylné k tvorbe omrzlín sú akrálne (okrajové) časti ľudského tela, najmä prsty končatín, nos a uši vďaka menšiemu objemu, väčšej ploche a vzdialenosti od "jadra" organizmu - a zjednodušene náchylnosti k rýchlejšiemu ochladeniu. Počas vývoja omrzlín dochádza postupne k centralizácii krvného obehu, strate citu v končatinách, poškodeniu tkaniva a až jeho strate.

Omrzliny sa delia na jednotlivé stupne v závislosti na stupni poškodenia. Od ľahkých omrzlín, ktoré nie sú príliš nebezpečné a prejavujú sa len znecitlivením prstov až po ťažké, kedy hrozí odumretie tkaniva (nekróza).

Príčiny tvorby omrzlín[upraviť | upraviť zdroj]

Omrzliny vznikajú ako reakcia organizmu na vystavenie nevhodným životným podmienkam, kedy dochádza k strate tepla a podchladeniu organizmu. Základným predpokladom pre ich vznik je teda nízka teplota okolia. U človeka je to teplota pod 15 °C (59 °F), ale väčšinou musí byť oveľa nižšia a to pod 4 °C. Urýchľujúcim faktorom je pôsobenie vetra, ktorý rýchlo odstraňuje z okolia tela teplý vzduch. Podobne funguje i vlhkosť, ktorá takisto znižuje teplotu organizmu.

V niektorých prípadoch je za vznikom omrzlin zlé prekrvenie tkaniva, ktoré môže byť vrodené, alebo môže byť navodené napríklad niektorými liekmi (beta blokátory), chorobami (cukrovka), fajčením či nevhodným (napríklad tesným) oblečením.

Príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Včasné príznaky vzniku omrzlín sú znižovanie citlivosti kože a zmena jej farby zo zdravo ružovej na bielu. Ďalšie príznaky sa vyvíjajú postupne, rozlíšenie na stupne nie je zo začiatku možné. Tkanivo sa začína nenávratne poškodzovať až nakoniec odumrie. Pokiaľ je pôsobeniu mrazu vystavené celé telo, môže organizmus upadnúť až do šoku a viesť k smrti z podchladenia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]