OpenBSD

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Operačné systémy
Microsoft Windows
1.0 · 2.0 · 3.x · 95 · 98 · Me · NT · 2000 · XP · 2003 · Vista · 2008 · Windows 7 · CE · Mobile · Windows 8
Mac OS
System 6 · System 7 · Mac OS 8 · Mac OS 9 · Mac OS X
GNU/Linux (distribúcia)
Ubuntu · Debian · Fedora · Gentoo · Knoppix · Mandriva · Red Hat · Slackware · SUSE · ďalšie...
BSD
FreeBSD · NetBSD · OpenBSD · DragonFly BSD
Mobilný telefón a PDA
PalmOS · Windows Mobile · Windows Phone · Android · Symbian OS · OS X · iOS
DOS
MS-DOS · DR-DOS · Enhanced-DR-DOS · FreeDOS · PTS-DOS
Ďalšie
OS/2 · QNX · Solaris · UNIX · AmigaOS · BeOS · OpenVMS · NeXTSTEP
z  d  u
OpenBSD 3.8
OpenBSD 5.3 bez gafického prostredia po prihlásení
OpenBSD developers at c2k1 hackathon at MIT

OpenBSD je open source operačný systém vychádzajúci zo systému NetBSD. Pri jeho vývoji sa kladie dôraz na bezpečnosť.

Z tohto projektu pochádza aj OpenSSH, ktorý sa stal štandardným SSH serverom/klientom množstva unixových systémov.

Šéfom vývojárov OpenBSD je Theo de Raadt, ktorý bol aj spoluzakladateľom NetBSD. NetBSD a FreeBSD (iba o niečo skôr než OpenBSD) vznikli v roku 1993 a OpenBSD až v roku 1995, keď sa po osobných sporoch pri názoroch na vývoj rozhodol Theo, určite aj pre svoju prudkú povahu, odísť. Založil tak projekt OpenBSD, ktorého vývoj naďalej pokračuje a ktorý sa v súčasnosti považuje za jeden z najlepších bezpečnostných riešení pre internet. Theo sídli v Kanade a tak mnohé šifrovacie prvky OpenBSD nespadajú pod embargo, ktoré USA uvalilo na vývoz kryptografického softvéru. V minulosti bol projekt vyvíjaní pod čiastočným sponzoringom organizácie DARPA. Dnes projekt podporujú dobrovoľní darcovia.

OpenBSD si užívateľ nainštaluje na počítač rovnako ako iný Open Source systém, hoci inštalácia prebieha v textovom móde a je oveľa zložitejšia ako inštalácia Linuxu, v niektorých vlastnostiach sa podobá na inštaláciu operačného systému FreeBSD. Hoci OpenBSD má naozaj bezpečnostné kvality, pre mnohých bude ako systém v domácnosti nedostatočný, lebo má slabšiu podporu hardvéru, no dá sa použiť aj ako desktopový operačný systém, či systém na notebooky. Podpora však závisí od vývoja a nie od slabosti systému, preto treba vidieť v systéme budúcnosť. Používajú ho aj na odchytávanie hackerov a medzi užívateľov patria aj vlády, univerzity; z pomedzi komerčných užívateľov napríklad Adobe Systems, ale aj mnohí svetoví poskytovatelia internetu ako BS Web Services, Phoenix Communications atď. Používateľom, ktorí sú zvyknutí na grafické prostredie sa tento systém môže javiť ako ťažší, než napríklad linuxové operačné systémy.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]