Operácia Pravdivý sľub

Dátum	12. júl 2006
Miesto	izraelsko-libanonská hranica
Výsledok	počiatok vojny medzi Izraelom a Hizballáhom; výmena väzňov medzi Izraelom a Hizballáhom

Operácia Pravdivý sľub
	Súčasť Druhej libanonskej vojny
	; Mapa oblasti prepadu
Dátum	12. júl 2006
Miesto	izraelsko-libanonská hranica
Výsledok	počiatok vojny medzi Izraelom a Hizballáhom; výmena väzňov medzi Izraelom a Hizballáhom
Protivníci
Izrael	Hizballáh
Straty
8 mŕtvych, 2 zajatí	žiadne zaznemanené
	Historický portál

Operácia Pravdivý sľub predstavovala začiatok vojny medzi libanonským hnutím Hizballáh a Izraelom. Cieľom bol únos vojakov izraelskej armády, ktorí mali byť následne vymenení za osoby väznené na území Izraela. Pôvodný názov operácie znel “Sloboda pre Samíra Kuntara a jeho bratov“ (podľa Samíra Kuntara, väzňa ktorého prepustenie chcel Hizballáh dosiahnuť). 12. júla 2006 skupina bojovníkov Hizballáhu prepadla izraelskú hliadku na izraelsko-libanonskej hranici. Traja jej členovia boli pri prepade zabití a dvaja unesení.

Plánovanie[upraviť | upraviť zdroj]

K prvému väčšiemu cezhraničnému incidentu došlo už 21. novembra 2005. Podľa izraelských predstaviteľov bolo cieľom skupiny bojovníkov Hizballáhu zajať izraelských vojakov. Štyria členovia útočnej jednotky boli zabití a Izrael spustil odvetné útoky na južný Libanon. Hizballáh odpovedal odpálením niekoľkých rakiet na mestá v severnom Izraeli, no k ďalšej eskalácii nedošlo.

28.mája 2006 spustil Hizbállah ostreľovanie znova ako odpoveď na vraždu vedúceho predstaviteľa Palestínskeho islamského džihádu Mahmúda al-Madžzúba. Izrael odpovedal podobnými krokmi ako rok predtým, pričom prebiehajúce boje boli najintenzívnejšie od roku 2000 keď sa Izrael definitívne stiahol z južného Libanonu.

V období pred operáciou Pravdivý sľub spozorovali viacerí izraelskí vojaci na severnej hranici zvýšenú aktivitu členov Hizballáhu. Častým úkazom boli cesty somárov, ktorých využívali libanonskí farmári, avšak po začiatku bojov boli zrejme tieto zvieratá využívané na prepravu vojenského materiálu. Hizballáh sa na útok dobre pripravil. Neďaleko hranice si zriadil malú maskovanú základňu v ktorej sa nachádzali zásoby a informácie potrebné na vykonanie útoku.

Prepad[upraviť | upraviť zdroj]

12. júla o 9:00 miestneho času spustil Hizballáh raketové ostreľovanie severného Izraela. Cieľom útoku bolo odlákať pozornosť od chystaného prepadu. K tomu došlo medzi dedinami Zarit a Štula. Hliadka pozostávala z dvojice vozidiel HMMWV . Miesto útoku bolo zámerne vybrané tak, aby terén bránil vo výhľade pozorovateľom na strážnych stanoviskách izraelskej armády. Bojovníci boli ukrytí v koryte vádí. Počiatočný útok pozostával z výbuchov nastražených náloží a palby protitankovými raketami. Traja členovia posádky zadného vozidla boli mŕtvi a dvaja muži z vedúceho vozidla zajatí. Traja ďalší izraelskí vojaci boli počas útoku zranení, z toho jeden vážne. Celý útok netrval viac než desať minút.

Okrem odpálenia salvy rakiet do vnútrozemia spustil Hizballáh koordinovaný útok na sedem pohraničných stanovísk s cieľom ochromiť izraelskú ochranu. Trvalo dvadsať minút kým sa zistilo, že Ehud Goldwasser (31) a Eldad Regev (26) sú nezvestní. Za tú dobu sa útočníci aj so zajatcami bezpečne stiahli, pravdepodobne do libanonskej dediny Aita al-Šaab.

Veliteľ brigády Baram podplukovník Išai Efroni následne zorganizoval záchrannú operáciu. Zapojil sa do nej tank Merkava II, obrnený transportér a helikoptéra. Avšak už krátko po prekročení hranice padla hliadka do pasce. Nastražená bomba zabila štyroch izraelských vojakov, a piaty zomrel v nasledujúcej prestrelke, v ktorej sa izraelskí vojaci pokúšali odniesť telá svojich padlých. Hizballáh podľa dostupných informácií nestratil počas prepadu žiadneho bojovníka.

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúci deň 13. júla Izrael priznal únos svojich vojakov. Obaja boli záložníci a zostával im posledný deň služby. O únose informoval aj Hizballáh, pričom vyhlásil, že žiadna vojenská operácia nedonúti Hizballáh väzňov prepustiť.

No i tak incident spustil viac než mesiac trvajúcu vojnu. Veliteľ Hizballáhu Hassan Nasralláh neskôr v rozhovore pre libanonskú televíziu pripustil, že ak by vedel aké následky únos bude mať nikdy by ho neschválil. Ani po zastavení bojov nedošlo k prepusteniu väzňov. Tí časom podľahli následkom zranení, ktoré utrpeli počas prepadu. V2008 došlo k výmene, pri ktorej Izrael prepustil piatich väzňov (medzi nimi aj Samíra Kuntara) a vydal telá 199 palestínskych a libanonských bojovníkov výmenou za telá dvoch izraelských vojakov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]