Operácia Corona
Operácia Corona bola taktika elektronického boja, používaná britskou RAF proti rádiom navádzaným stíhačom Luftwaffe počas druhej svetovej vojny. Spočívala vo využití výkonných pozemných vysielačov a nemecky hovoriaceho personálu RAF a WAAF na vysielanie falošných správ pre nemeckých stíhačov.
Situácia[upraviť | upraviť zdroj]
Nemecká obrana proti nočnému bombardovaniu spočívala počas celej vojny najmä na využívaní pozemných radarových staníc. Každá stanica mala pridelenú skupinu lietadiel vo svojom sektore, ktoré po zameraní cieľa rádiovo navádzala. Rádiová komunikácia prebiehala v pásme 3-6 MHz. Signál s takouto frekvenciou sa však od iónosféry odráža a teda môže kopírovať zakrivený povrch Zeme. Pri dostatočne výkonnom vysielači je tak možné aj vysielanie na veľkú vzdialenosť.
Vznik systému[upraviť | upraviť zdroj]
Briti sa rozhodli tento fakt využiť a vyčlenili niekoľko silných vysielačov pošty, BBC a C&W. Upravili ich na frekvencie používané nočnými stíhačmi Lufwaffe a nasmerovali vysielanie na Nemecko. Pôvodným zámerom bolo rušiť nemecké vysielanie hlukom, podobne ako to robili rušiace zariadenia Tinsel a Special Tinsel. Neskôr sa objavil nápad vytvoriť falošných riadiacich letovej prevádzky a vysielať falošné hlasové pokyny v nemčine. Na to bol potrebný personál s nemeckým materským jazykom, alebo s veľmi dobrou úrovňou nemčiny. Tento predpoklad bolo vďaka množstvu emigrantov z Nemecka možné splniť.
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Prvýkrát bol systém Corona použitý pri nálete na Kassel v noci z 22. na 23. októbra 1943. Bol kombinovaný so simuláciou falošného náletu, Nemci ale tento zámer odhalili a nad cieľom čakalo 179 stíhačov. Falošnému riadiacemu sa nepodarilo stíhačov odkloniť. Výsledkom bola strata 42 bombardérov, čo predstavovalo 6,9%[1]. Po prvom neúspechu sa taktika použitia vylepšovala. Jednou z veľmi účinných možností bolo vysielať varovanie pred tvorením sa hmly nad domovským letiskom stíhačov. Tí pri takomto varovaní prerušili boj a snažili sa o čo najrýchlejší návrat a bezpečné pristátie. Ďalším spôsobom boli opakované výzvy na dlho trvajúce testovanie rádiového spojenia.
Nemci si mysleli, že falošní operátori sú na palubách lietadiel, preto začali postupne nahrádzať mužských operátorov ženami. Pre britov ani toto opatrenie nepredstavovalo problém, zamenili svojich operátorov za nemecky hovoriace príslušníčky WAAF (Women's Auxiliary Air Force).
V neskorších fázach, keď už nemeckí letci s falošným vysielaním počítali, sa cieľ operácie zmenil na znepríjemnenie letu. Vysielali sa pasáže z Goetheho, nemeckých filozofov alebo nahrávky Hitlerových prejavov[2].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Price (2006, s. 170)
- ↑ Price (2006, s. 171)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- PRICE, Alfred. Nástroje temnot. Historie elektronické války 1939 - 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)