Optická mriežka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Optická mriežka alebo mriežka je sklená alebo kovová doštička, ktorá rozkladá svetlo na spektrum (spektrograf).

Na doštičke je diamantovým hrotom vyrytá hustá sústava rovnobežných čiar, ktoré ju delia na priehľadné a nepriehľadné štrbiny. Čím väčší je počet vrypov na 1 mm (obyčajne 600 na 1 mm), tým väčšia je rozlišovacia schopnosť mriežky. Vzdialenosť medzi dvoma vrypmi sa nazýva mriežková konštanta. Svetlo sa rozkladá ohybom na priehľadných štrbinách. So stúpajúcim rádom spektra stúpa aj disperzia. Na rozdiel od hranola je poradie farieb obrátené. Najviac odchýlená je červená a najmenej fialová.

Mriežkové spektrum sa nazýva i normálne spektrum, pretože na rozdiel od neho v hranolovom spektre nepostupuje disperzia rovnomerne s vlnovou dĺžkou (fialová časť je roztiahnutá a červená stlačená). Mriežka vyrytá na rovinnom (rovinná mriežka) alebo vydutom zrkadle (konkávna mriežka) sa používa na odraz. Výnimočne sa zhotovujú mriežky až s 2400 vrypmi na 1 mm. Veľmi kvalitné sú Rowlandove mriežky s 800 vrypmi na 1 mm. Pred fotografický objektív sa umiesťuje objektívová mriežka, ktorá sa využíva pri fotografovaní spektier meteorov. Z originálov mriežok možno urobiť kópie. Nedokonalé vrypy na mriežke zapríčiňujú falošné čiary v spektre (duchov mriežky). Ešelet je optická difrakčná mriežka s malým počtom vrypov. Sústreďuje svetlo do vysokých rádov spektra, ktoré možno rozložiť pod seba pomocou hranolov. Ešelet umožňuje získať obraz rozsiahlej spektrálnej oblasti na jednej snímke.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.