Ostia Antica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Divadlo.

Ostia Antica alebo Ostia (lat. ústie) bola správna oblasť a prístav antického Ríma na ľavom brehu ústia rieky Tiber, ústiacej do Tyrrhenského mora. Bola to pravdepodobne prvá rímska kolónia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na východ od Ostie sa ťažila soľ a to už v bronzovej dobe (1400 - 1000 pred Kr.). Ťažbou soli bola Ostia dôležitá počas celej antiky. V železnej dobe (1000 - 700 pred Kr.) tu pravdepodobne existovali neveľké dediny. Prvopočiatočná funkcia mesta bola zrejme obranná, čo dokladá existencia castra (vojenský tábor) a jeho strategická poloha, ako vstupnej brány Ríma.

Práve na tomto mieste podľa povesti pristál Aeneas pri úteku z Tróje. Podľa Eniusa, Lívia, Cicera a Dionýza z Halikarnasu bola Ostia založená 4. rímskym kráľom Anciusom Marciusom, okolo roku 620 pred Kr. a podľa tradície to bola prvá rímska kolónia. Od 3. stor. sa stala dôležitou námornou základňou. Za republiky a cisárstva to bol jeden z najdôležitejších prístavov. Jej význam rástol najmä kvôli obiliu, ktorým odtiaľto zásobovali Rím. V 2. stor. pred Kr. bolo mesto husto zaľudnené a prestavané. V 1. stor. bola dvakrát zničená. Po týchto útokoch bolo mesto obohnané hradbami. V pol. 1. stor. pred Kr. mala 8000 obyvateľov, neskôr sa ešte rozrástla, zhruba na 50 000. V 3. a 4. stor. mesto začalo meniť svoj charakter, stredné obchodnícke vrstvy vystriedali bohatšie. V tomto období tu cisár Maxencius založil mincovňu. Pretože sa prístav zanášal pieskom, postavili Claudius a Traianus 3 km odtiaľto na sever nový prístav, ktorý bol spojený s Tiberom a morom kanálmi. Za cisára Claudia sa vybudoval nový šesťuholníkový prístav Portus, z jednou otvorenou stranou, aby bola redukovaná sila vĺn. Za Trajána bol postavený ešte prístav Civitavecchia (Centum Cellae). Od 4 stor. po Kr. mesto pustlo a koncom antiky postupne zanikalo, zaplavovali ho nánosy Tiberu. V 9. stor. boli obyvatelia nútení odísť. V stredoveku sa využíval tunajší stavebný materiál na iné stavby, napr. Šikmá veža v Pisse je postavená z tunajšieho materiálu. Neskôr v baroku boli využívané mramorové obklady na stavbu palácov. Okolo roku 1800 mala už len 100 obyvateľov. Pre postupný úpadok mesta boli vykopávky vykonávané od roku 1908 veľmi úspešné. Podarilo sa odkryť celú zachovanú mestskú štruktúru. Objav viacposchodových činžiakov pomohol dokresliť vzhľad vtedajších miest, v ktorých sa za hlavnú zástavbu dovtedy, na základe pompejských vykopávok, považovala zástavba átriových domov. Vykopávky trvajú dodnes.

Hlavná cesta Decumanus Maximus vedie okolo starobylej nekropoly cez mestskú bránu Porta Romana. Celé mesto pretína Via Ostiensis, dlhá 1 míľu, dokonale rovná a dláždená. Hlavná brána Porta Laurentina je na juhu, ďalej je tu brána Porta Marina, pri ktorej sú na pobreží termy.

V centre je divadlo z 2. stor., ktoré dal postaviť cisár Agripa. Divadlo malo kapacitu 4000 divákov. Čiastočne zrekonštruované bolo počas vlády Mussoliniho. Na hlavnom námestí je budova kapitolu s fórom s Augustovou svätyňou, chrámom Jupitera Juno a Minervy. Hlavným božstvom v Ostii bol ale Vulkán. Pri fóre sa nachádzali termy, ktoré tu hojne vznikali na miestach nevyužívaných sýpok.

Pri prestavbe mesta počas 2. stor. vzniklo nové fórum, bazilika, kúpele, amfiteáter, divadlo. Átriové domy z obdobia neskorej republiky vystriedali niekoľkoposchodové tehlové činžiaky. Činžové domy mali v prízemí obchody a dielne, na poschodí obytné priestory. Niektoré domy mali vlastné vodovody, no väčšina bola napojená na verejné akvadukty. V 3. stor. sa namiesto obytných domov začali stavať súkromné vily.

Casa Di Diana je najlepšie zachovaný dom s niekoľkými sálami, ktorý má zachovanú strechu s terasou. Je tu aj Termopilum - antická kaviareň, s nástennými maľbami, plniacimi pravdepodobne funkciu menu. Na mnohých miestach sa tu zachovali mozaiky, z veľkej časti exteriérové, zdobiace verejné priestory. Archeológovia tu objavili aj verejné latríny, organizované pre kolektívne používanie, čo nám dáva predstavu aj o ich spoločensko-sociálnej funkcii. Na okraji mesta je v súčasnosti neveľké múzeum s maľbami, sochami a sarkofágmi nájdenými pri vykopávkach.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]