Oxid dusnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
oxid dusnatý
oxid dusnatý
oxid dusnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec NO
Vzhľad bezfarebný plyn
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 30,0 u
Molárna hmotnosť 30,006 1 g/mol
Teplota topenia -163,6 °C (109,6 K)
Teplota varu -151,7 °C (121,4 K)
Kritický bod -93 °C (180 K), 6 485 kPa
Hustota 1,269 g/cm³ (-150 °C)
0,001 340 2 g/cm³ (0 °C)
Rozpustnosť vo vode:
7,34 ml/100 g (0 °C)
2,37 ml/100 g (60 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
alkoholy
v nepolárnych rozpúšťadlách:
sírouhlík
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 76,6 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia 90,29 kJ/mol
87,7 kJ/mol (kvapalný)
Štandardná entropia 210,75 J/mol·K
Bezpečnosť
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
3
2
OX
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10102-43-9
Číslo UN 1660
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Oxid dusnatý je anorganická chemická zlúčenina, jeden z oxidov dusíka. Skladá sa z jedného atómu dusíka a jedného atómu kyslíka, ktoré sú spojené dvojitou väzbou.

Oxid dusnatý je radikál, je veľmi reaktívny. Na vzduchu sa zlučuje s kyslíkom za vzniku oxidu dusičitého.

Produkcia NO[upraviť | upraviť zdroj]

V malej miere sa NO uvoľňuje prirodzene z rastlín, ale vypúšťajú ho do vzduchu hlavne výfuky automobilov a komíny tepelných elektrární. Po reakcii s kyslíkom tvorí oxid dusičitý a s kombináciou s vodou kyselinu dusičnú. Takto NO prispieva k tvorbe kyslých dažďov. Čiastočne tiež poškodzuje ozón.

Priemyselne sa vyrába oxidáciou amoniaku:

4 NH3 + 5 O2 → 4 NO + 6 H2O.

Je medziproduktom pri výrobe kyseliny dusičnej.

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mierne rozpustný vo vode, ale nereaguje s ňou. Silné oxidačné činidlo. Reaguje s kovmi, aj s mnohými organickými látkami. S kyslíkom reaguje na oxid dusičitý:

2 NO + O2 → 2 NO2

S halogénmi reaguje na nitrosyly:

NCl3 + 2 NO → ClNO + N2O + Cl2,
XeF2 + 2 NO → 2 FNO + Xe.

Reakciou s hydroxidmi alkalických kovov vzniká oxid dusný a dusík:

2 MOH + 4 NO → 2 MNO2 + N2O + H2O,
4 MOH + 6 NO → 4 MNO2 + N2 + 2 H2O.

NO v rastlinách[upraviť | upraviť zdroj]

NO v rastlinách je signálnou látkou. Produkuje sa pomocou nitric oxid- syntázy (NOS), ktorá sa však odlišuje od enzýmu s podobnou funkciou známeho u živočíchov. Okrem toho ho produkuje nitrát reduktáza a to jednak cytoplazmatická a jednak membránovo viazaná (druhá za pomoci nitrit NO reduktázy). Produkcia NO pomocou nitrát reduktáz podlieha zmenám počas dňa, pričom cytoplazmatická je aktívnejšia cez deň, a membránovo viazaná v noci. Význam týchto rytmov nie je známy. NO v rastlinách pôsobí hlavne proti oxidačnému stresu.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

NO sa požíva v medicíne, ale má výrazné vedľajšie účinky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]