Štandardná zlučovacia entalpia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Štandardná zlučovacia entalpia látky je zmena entalpie, ktorá sprevádza vytvorenie 1 molu tejto látky v jej štandardnom stave z chemických prvkov v ich štandardných stavoch (obvykle pri atmosférickom tlaku a teplote 25 °C). Značkou štandardnej zlučovacej entalpie je ΔHfO or ΔfHO.

Príklad:

Štandardnej zlučovacej entalpie oxidu uhličitého je entalpia nasledujúcej reakcie za vyššie uvedených podmienok:

C(s,grafit) + O2(g) → CO2(g)

Štandardná zlučovacia entalpia sa meria v jednotkách energie na množstvo látky. Najčastejšie to sú kilojouly na mol (kJ/mol). Vo fyzike sa často vyjadruje v elektrónvoltoch na časticu. To zodpovedá približne 100 kJ/mol.

Všetky prvky majú vo svojich štandardných stavoch (plynný kyslík, pevný uhlík vo forme grafitu, atď.) nulovú štandardnú zlučovaciu entalpiu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Standardní slučovací entalpie na českej Wikipédii.