Pľúcna tepna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudské srdce, svetlofialovou farbou sú znázornené pľúcne tepny ako dve cievy kolmo vystupujúce z pľúcnice

Pľúcne tepny (lat. arteriae pulmonales) sú párové cievy, ktoré u plazov, vtákov a cicavcov vychádzajú z pľúcnice (lat. truncus pulmonalis) a vedú do pľúc odkysličenú krv.

Pľúcne tepny sa v neporovnateľnom množstve v určitej podobe vyskytujú aj u dvojdyšných rýb (ktoré sú schopné dýchať vzdušný kyslík) a takisto u obojživelníkov. Obojživelníky nemajú pľúcnicu (samostatný vývod krvi zo srdca do pľúc) a ich pľúcna tepna vystupuje až z ventrálnej aorty.[1]

Ľudská pravá pľúcna tepna (lat. arteria pulmonalis dextra) je dlhšia a smeruje (za vzostupnou aortou a za hornou dutou žilou) do hilu pravého pľúcneho laloka. Delí sa na lobárne vetvy pre horný, stredný a dolný lalok pravých pľúc. Ľavá pľúcna tepna (lat. arteria pulmonalis sinistra) je k priľahlému pľúcnemu laloku bližšie a je preto kratšia, vetví sa podobne.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KARDONG, Kenneth V. Vertebrates: Comparative Anatomy, Function, Evolution. 5. vyd. [s.l.] : The McGraw−Hill Companies, 2009.
  2. ČIHÁK, Radomír. Anatomie 3. Praha : Grada, 2004.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plicní tepna na českej Wikipédii.