Paldiski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paldiski
mesto
Pakri tuletorn, 2007.jpg
Maják v Paldiski
Paldiski flag.png
Vlajka
Paldiski coatofarms.png
Erb
Štát Estónsko Estónsko
Región Harjumaa
Súradnice 59°21′00″S 24°03′00″V / 59.35000°S 24.05000°V / 59.35000; 24.05000
Rozloha 101,8 km² (10 180 ha)
Obyvateľstvo 4 154 (1. 1. 2008)
Hustota 40,81 obyv./km²
Starosta Kaupo Kallas
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 76806
Poloha mesta v rámci Estónska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Estónska
Webová stránka: http://www.paldiski.ee/

Paldiski (rusky Балтийский Порт, nemecky Baltischport, pôvodne švédsky Rågervik) je mesto a významný prístav ležiaci na polostrove Pakri v severozápadnom Estónsku. Mesto tvorí samosprávnu jednotku kraja Harjumaa, ku ktorej administratívne patria aj ostrovy Suur-Pakri a Väike-Pakri.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná osada na mieste dnešného Paldiski bola založená Švédmi a mala meno Rågervik. Jej význam však vzrástol až za ruskej nadvlády. Roku 1718 bola na pokyn cára Petra I. Veľkého zahájená stavba námornej pevnosti a hlbokého prístavu. Mestské práva získalo Paldiski roku 1783 ako Балтийский Порт (Baltijskij Port), resp. v úradnej nemčine baltských provincií Baltischport. Súčasné meno vzniklo poestónčením ruského názvu a oficiálne sa začalo používať od roku 1933.

Rusi sa do Paldiski nakrátko vrátili v roku 1939, aby tu vybudovali vojenskú námornú základňu. Svoju prácu dokončili až po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1962 sa mesto stalo základňou sovietskych jadrových ponoriek a premenilo sa na uzavreté vojenské pásmo. Ruské vojenské lode opustili prístav až v roku 1994, ale kontrola nad miestnym jadrovým reaktorom bola predaná Estónsku až v nasledujúcom roku.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je Paldiski dôležitým nákladným prístavom. Pravidelne sa odtiaľto vyplavuje trajekt do švédskeho Kapellskäru, trajektové spojenie je aj s fínskym Hanko a nemeckým Lübeckom. Na území mesta sa nachádza aj Pakrijsky veterný park (Pakri Tuulepark), veterná elektráreň, ktorej výkon 56 GWh zodpovedá 1 % estónskej spotreby, čo s veľkou rezervou pokrýva aj všetku spotrebu samotného mesta. S poukázaním na túto skutočnosť sa Paldiski prezentuje ako „mesto zelenej energie“ (rohelise energia linn).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paldiski na českej Wikipédii.