Pamätník Ivana Vazova (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pamätník Ivana Vazova
(Паметник на Иван Вазов)
socha s bustou Ivana Vazova
celkový pohľad na pamätník
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°8′55″S 24°44′37″V / 42,14861°S 24,74361°V / 42.14861; 24.74361
Autor Mina Ivanov
Vznik 1943
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovaný
Wikimedia Commons: Ivan Vazov monument in Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pamätník Ivana Vazova (bulh. Паметник на Иван Вазов – Pametnik na Ivan Vazov) je pamätník dedikovaný Ivanovi Vazovovi z prvej polovice 20. storočia v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Park sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v parku Dondukova gradina.[1][3]

Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Vazov žil v Plovdive v rokoch 1880 – 1886. V tomto období bol poslancom v Oblastnom národnom zhromaždení Východnej Rumélie a predsedal aj Plovdivskej vedecko-knižnej spoločnosti. Vydával časopis „Náuka“ (bulh. Наука) a spolu s Konstantinom Veličkovom pôsobil aj ako redaktor vestníku „Národný hlas“ (bulh. Народний глас – Narodnij glas). Spolu tiež začali vydávať prvý čisto literárny časopis „Zora“ (bulh. Зора) a vydali aj knihu „Bălgarska christomatija“. Počas jeho pôsobenia v Plovdive napísal Vazov niektoré z jeho najvýznamnejších próz ako „Epopeja na zabravenite“, „Nemili-nedragi“, alebo „Čičovci“, básní ako „Bălgarskijat ezik“, alebo „Novoto grobište na Slivnica“ a poviedku „Ide li?“ Je teda s mestom neodmysliteľne spätý a sám ho považoval za svoje druhé rodné mesto.[5][3]

V roku 1920 bol Vazov pri príležitosti svojich 70. narodenín, obyvateľmi Plovdivu pozvaný na návštevu mesta. Po návšteve po ňom bola pomenovaná jedna vtedajších hlavných ulíc „Stancionna“, ktorá vedie od budovy železničnej stanice do centra mesta. V roku 1929 bola na ulici „Betchoven“, na dome kde Vazov žil, odhalená pamätná doska. Existovali aj plány na odkúpenie celého domu a jeho prerobenie na múzeum venované jeho osobe a tvorbe, no z plánov nakoniec zišlo, keďže majiteľ sa rozhodol dom v roku 1932 zbúrať.

V roku 1937 bola počas pôsobenia starostu Božidara Zdravkova ustanovená kultúrna komisia zložená z predstaviteľov rôznych kultúrnych a náučných organizácií, pričom jedným z jej prvých počinov bolo rozhodnutie odhaliť Ivanovi Vazovovi pamätník. Verejne bola táto myšlienka prezentovaná na začiatku roku 1938 a následne sa začalo so zberom finančných prostriedkov. Okrem samotnej verejnej zbierky, prispelo 4000 levmi aj bulharské Ministerstvo školstva a časť prostriedkov pochádzala aj z výťažku maturitných plesov po celom Bulharsku, keďže maturanti sa toho roku rozhodli tieto prostriedky venovať na tento účel. Zbierka pokračovala aj ďalej a nakoniec sa do jari 1942 podarilo nazbierať viac ako 70 000 levov, pričom Ministerstvo školstva sa vtedy rozhodlo prispieť ďalšími 20 000 levmi. Z dôvodu nedostatku prostriedkov na výstavbu plnohodnotnej sochy bolo rozhodnuté o tom, že sa socha bude skladať z autorovej busty. Do konkurzu sa prihlásili dvaja sochári Andrej Nikolov a Mina Ivanov. Keďže cenová ponuka Andreja Nikolova bola príliš vysoká (až 280 000 – 300 000 levov), stal sa víťazom konkurzu Mina Ivanov s cenovou ponukou 130 000 levov[1][2]. Pamätník bol postavený v roku 1943,[1][2] pričom s prácou na výstavbe začal autor sochy na jar a k osadeniu pamätníka došlo v decembri.[2]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pamätník sa nachádza v blízkosti miesta, kde stál kedysi dom, v ktorom Ivan Vazov žil, ako aj v blízkosti jeho plovdivského pracoviska.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 357. (po bulharsky)
  2. a b c d e kapana.bg
  3. a b c dariknews.bg
  4. plovdivguide.com
  5. RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 69. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]