Pandia (sviatok)
Pandia (starogr. Πάνδια) bola staroveká aténska slávnosť na počesť boha Dia, oslavovaná v lete okolo 17. dňa atického mesiaca elafébolión.[1]
Pandia, každoročný aténsky sviatok na počesť Dia, oslavovaný na jar v mesiaci elafébolión (presný dátum nie je známy), zjavne súvisel so splnom Mesiaca. Jeho začiatky sú zahalené tajomstvom. Na jeho vzniku mohol mať svoj podiel mýtus o Pandiónovi, známy zrejme už v mykénskom období, ktorý oslavoval „kráľa Atén a náčelníka pastierov stredného Grécka“. O tomto sviatku nie je známe prakticky nič, okrem toho, že sa oslavoval tesne po Veľkej Dionýzii.[2] Je tu ale možné isté prepojenie s kultom Pandióna a Térea v Megare, o ktorom Pausanias poskytol niekoľko podrobností. V Megare mal Pandión pamätník a bol uctievaný (podľa Pausania mal neďaleko hrob Téreus, ktorý sa oženil s Pandionovou dcérou Proknou[3]). [4]
Koncom 5. stor. Kr. atické démy ešte do osláv Pandie prispievali (v nápise IG I³ 258 — v 9. riadku — je uvedená správa o vyplatení 600 drachiem od atického dému Plotheia[5]),[6] ale začiatkom 4. stor. Kr. jeho význam začal upadať (bol zatienený Dionýziou) a jeho oslavovanie v istom zmysle prevzal kmeň (fylé) Pandionis.[7] Neskôr bol tento sviatok pridaný právnym dekrétom Filé Pandionis ako posledný akt k Dionýziam a zakončil sa veľkou leiturgiou (odtiaľ naše slovo liturgia), verejným aktom, v divadle Dionýza Eleuchteria (Osloboditeľa).[8] Išlo o verejné zhromaždenie ekklésie (zákonodarného orgánu), kde sa udeľovala spravodlivosť, právo a poriadok, a preto mu predsedal „Zeus“.[9]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 349.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 368.
- ↑ Pausanias. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 110.
- ↑ Walter Burkert. Homo Necans: The Anthropology of Ancient Greek Sacrificial Ritual and Myth. Berkeley : University of California Press, 1983. ISBN 978-05-2003-650-5. S. 182.
- ↑ Sarah C. Humphreys. Kinship in Ancient Athens. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9878-824-9. S. 864.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 258 [1]
- ↑ Sarah C. Humphreys. Kinship in Ancient Athens. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9878-824-9. S. 560.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1140 [2]
- ↑ Christine Schnusenberg. The Mythological Traditions of Liturgical Drama. Mahwah : Paulist Press, 2010. ISBN 978-08-0910-544-1. S. 133.