Panva Caloris

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mozaika záberov zo sondy Mariner 10

Panva Caloris (lat. Caloris Planitia, niekedy sa používa aj anglický názov Caloris Basin) je impaktný kráter na povrchu Merkúra. Ide o najväčší kráter na povrchu Merkúra a zároveň jeden z najväčších kráterov v slnečnej sústave.

Názov Caloris dostala panva podľa latinského výrazu pre teplo, pretože v perihéliu sa stáva jedným z dvoch najhorúcejších miest na Merkúre.

Má šírku 1 350 km a je väčší, ako štát Texas. Po prelete sondy MESSENGER okolo Merkúra začiatkom roku 2008 sonda po prvýkrát vyfotografovala aj západnú polovicu tohto krátera. Dovtedy bol známy vzhľad len východnej časti krátera a to zo snímok sondy Mariner 10. Ukázalo sa, že skutočný priemer Panvy Caloris je ešte väčší – 1 550 km.[1] Teleso, ktoré ho vytvorilo malo priemer asi 100 km. Náraz pri jeho dopade bol taký silný, že rázové vlny šíriace sa po povrchu aj vo vnútri planéty vytvorili na opačnej strane planéty deformácie a rozlámaný terén. Kráter vznikol približne pred 3,6 miliardami rokov a rázové vlny vytvorili v mladej kôre reťazce kopcov a pohorí. Okolo samotného krátera je prstencové pohorie Caloris a oblasti za ním sú pokryté materiálom vyvrhnutým po dopade. Na okraji krátera boli objavené vulkanické komíny. Hĺbka panvy je približne 2 km. V jej strede sa nachádza zvláštny mnohouholníkový kráter pomenovaný Pavúk.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (2008). "MESSENGER po prvýkrát pri Merkúre". Kozmos XXXIX (2): strany: 21 – 24.