Partička (slovenská televízna relácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Partička
Particka.jpg
Typ relácie zábavná relácia
Scenár Daniel Dangl
Réžia Daniel Dangl
Krajina Slovensko
Produkcia
Produkcia Vladimír Burianek
Zuzana Balkóová
Dĺžka časti 30 min
Vysielanie
TV 4. okt. 2009 - 31. dec. 2012
Markíza
Externé odkazy
Oficiálna webstránka

Partička je slovenská televízna relácia, ktorú vysiela TV Markíza od jesene 2009. Je spracovaná podľa celosvetovo úspešnému formátu "Whose line is it anyway".

Relácia je založená na improvizácii štyroch hercov. V partičke spravidla účinkujú Petra Polnišová, Lukáš Latinák, Marián Miezga, Juraj Kemka, Róbert Jakab a Roman Pomajbo. V niekoľkých epizódach účinkovali aj Richard Stanke, Michal Suchánek, Richard Genzer a Kristína Tóthová (v silvestrovskom dieli 2010 si zahrali aj Marián Čekovský, Ady Hajdu, Erika Judínyová, Janko Kuric a skupina Vidiek). Hudobný sprievod zabezpečuje Marián Čurko.

Princíp relácie spočíva na improvizácii v rôznych hrách. Program sa hrá v divadle L+S od mája 2009.

Zoznam hier[upraviť | upraviť zdroj]

Každá hra je hraná na určitú tému. Stále sú vymýšľané nové témy.

  • Abeceda – hrajú dvaja herci a dorozumievajú sa iba vetami začínajúcimi na písmena, tak ako idú podľa abecedy.
  • Blázni – hru hrajú všetci herci. Traja z nich majú určitú chorobu alebo úchylku, ktorá sa prejavuje pri určitom pohybe alebo vyslovení daného slova. Štvrtý herec musí zistiť na základe čoho robia ostatní podobné úkony.
  • Čelovka – hrajú 2 herci. Každý z nich má na čele pásku s jeho menom, teda on sám nevie, kto vlastne je. Hraním a správnym kladením otázok sa musia spoznať.
  • Dabing – herci dabujú nejaký úsek filmu, seriálu alebo relácie.
  • Divadelný dabing – dvaja herci poznajú tému a budú hrať. Ďalší dvaja nepoznajú tému a ich úlohou je dabovať hercov na javisku a podľa ich pohybov zistiť o akú tému ide.
  • Džezík – hudobník hrá džezový podklad, do ktorého herci spievajú text na danú tému.
  • Epické divadlo – epické divadlo alebo tiež Brechtovo divadlo. Dvaja hrajú tému a druhí dvaja im menia dej komentovaním ich vlastných pocitov.
  • Hrdinovia – na začiatku hry sa zvolí postava, ktorú bude herec hrať. Väčšinou je to verejnosti známa najmä filmová postava. Postupne do deja vstupujú ďalší herci, ktorí ešte nevedia, koho budú stvárňovať. To určí herec, ktorý už má vlastnú postavu.
  • Literárne a filmové názvy – na rovnakom princípe ako predchádzajúca hra. Herci musia hrať na tému a použiť vo vete literárny alebo filmový názov.
  • Nálady – herci improvizujú na tému. Menia sa im nálady, podľa toho, čo sa im ukáže na obrazovke. Napr. klamársky, flirtovací, chorľavý, hnusný, mafiánsky, diktátor. Okrem iného sa striedajú také nálady ako: klaun, krtko, po troch energy drinkoch, po štyroch energy drinkoch, cítiaci všade naftu, majúci nemravné návrhy, príjmací nemravné návrhy, mysliaci si o sebe, že je klavír.
  • Nedeľná chvíľka poézie – herci majú zadanú tému, ktorú musia rozvinúť vo veršoch.
  • Opera – herci musia na tému spievať improvizovanú operu.
  • Otázka – hrajú dvaja herci, ktorí sa na danú tému dorozumievajú iba otázkou. Hneď ako sa niekto pomýli, strieda ho herec zozadu.
  • Pieseň – spev na určitú tému.
  • Pieseň pre diváka – Daniel Dangl si vyberie diváka z publika a herci mu zaspievajú pieseň.
  • Posledné písmeno – dvaja herci začínajú vety písmenom, ktorým sa skončila predchádzajúca veta.
  • Pre nepočujúcich – dvaja herci sa rozprávajú na určitú tému v televíznej relácii, tretí tlmočí ich rozhovor do posunkovej reči.
  • Preklad – jeden herec pozná tému hovorí ju v cudzom jazyku a ten druhý ho musí preložiť do slovenčiny.
  • Reklamácia – hrajú dvaja herci – predajca a reklamujúci. Reklamujúci však nevie, čo reklamuje, a to práve musí zistiť.
  • Rozosmej ma – zavolá sa na pódium človeka z publika. Následne idú herci jeden po druhom (každý má 40 sekúnd na rozosmiatie človeka. Človek sa nesmie rozosmiať. Ak vydrží prídu Všetci herci naraz (tentokrát majú 60 sekúnd spolu). Zakázaný je fyzický kontakt.
  • Ruky – hrajú ju dvaja herci. Jeden pozná tému, druhý nie. Ten ktorý pozná tému bude hrať ruky druhého herca a ten musí podľa rúk uhádnuť tému.
  • Stop – hru hrajú štyria herci, z toho dvaja poznajú tému a dvaja sú vzadu so slúchadlami na ušiach a otočení hrajúcim hercom chrbtom, takže nevedia, čo sa na pódiu deje. Keď niekto z nich tleskne vymieňa niekoho spredu a pokračuje v tom, čo si myslí, že sa hrá.
  • Súboj – herci majú zadanú tému na ktorú musia battle-ovať. To znamená, že musia rapovať proti sebe.
  • Súdna sieň – je tam odsúdený a obhajca/prokurátor, ktorý na signál mení svoje postavy z obhajcu na prokurátora a naopak.
  • Vety na zemi – herci majú po zemi rozhádzané papieriky s vetami. Na signál ich zdvihnú a musia ich zasadiť do deja.
  • Všetko najhoršie – zadá sa téma a herci musia povedať to najhoršie, čo v danej chvíli môžu.
  • Zoznamka – jeden herec nepozná aké postavy stvárňujú ostatní herci. Otázkami musí zistiť koho herci predstavujú. Zvyčajne ide o známe postavy.
  • Zvukové efekty – dvaja herci hrajú danú tému, divák z publika púšťa spoza kláves náhodné zvukové efekty, ktoré musia herci zapojiť do deja.
  • Žánre – herci hrajú danú tému. Pričom sa im mení žáner scénky. Napr. komédia, western, dráma, horor atď.

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam častí televíznej relácie Partička


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]