Pazúrikavce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pazúrikavce
31-Velvet Worm.JPG
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Onychophora
Grube, 1853
Onychophora dis.png
Rozšírenie pazúrikavcov vo svete:Peripatidae - zelená, Peripatopsidae - modrá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pazúrikavce (Onychophora) sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Je to reliktná, nanajvýš starobylá skupina červovitých živočíchov s mäkkým telom. Na povrchu je mäkká chitínová kutikula, pod ňou je svalový vak z hladkej svaloviny. Na hlave pozorujeme jamkové oči, článkované tykadlá a 1 pár čeľustí, ktoré vznikli modifikáciou končatín príslušného hlavového segmentu. Na každom článku okrem hlavy a pygidia je 1 pár nečlánkovaných parapódií s pazúrikmi. Coelomové dutinky sa zakladajú len embryonálne, telová dutina u dospelých je mixocoel. Dýchajú jednoduchými vzdušnicami.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto pozoruhodné živočíchy robili v minulosti zoológom veľké starosti – najprv (v prvej polovici 19. storočia) boli zaraďované k mäkkýšom, neskôr k obrúčkavcom, až začiatkom 20. storočia boli Onychophora vyčlenené ako samostatná trieda a zaradené k červom. Na celoštátnom zjazde zoológov v júli 1951 v Opave vznikol tzv. opavský systém, ktorý situáciu ešte skomplikoval – Onychophora boli spolu s Pentastomida a Tardigrada zaradené do umelého kmeňa Pararthropoda. (Stojí za zmienku, že prof. Komárek vo svojej vysokoškolskej učebnici zoológie už v roku 1952 podotýka, že „opodstatnenosť tohto kmeňa je pochybná“!)

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

V stavbe tela Onychophora nachádzame znaky v podstate dvojakého charakteru:

  • znaky spoločné s Annelida: homonómna segmentácia, parapódie, svalový vak a segmentálne uložené metanefrídie;
  • znaky spoločné s Arthropoda: mixocoel, chitínová kutikula, trubicovité srdce po bokoch s ostiami, vzdušnice a epibolická gastrulácia.

Napriek mnohým spoločným znakom s Arthropoda majú výhradne hladkú svalovinu. Jamkové oči a hladká svalovina by mohli naznačovať príbuznosť s Mollusca (hladké svaly však majú aj Annelida). Oči u Onychophora majú navyše odlišnú a zvláštnu stavbu: majú primitívnu epidermálnu „šošovku“ (jej analógiou je skôr konus v bočných očkách húseníc) a sietnicové bunky sú ukončené vlastnou fotoreceptorickou tyčinkovitou časťou, ktorá nápadne pripomína rhabdóm zloženého oka.

Vidíme, že v stavbe tela Onychophora sa vyskytujú niekedy až podivné kombinácie znakov Annelida a Arthropoda, čo prezrádza ich veľkú starobylosť. Nie sú však predkami ani Annelida ani Arthropoda, ale sú potomkami dávnych spoločných predkov oboch kmeňov (určite morských), od ktorých sa oddelili už v predkambrickom období, a vyvíjali sa paralelne. Znamená to, že táto skupina už žije na Zemi cca 600 miliónov rokov. Za tú dobu sa však v dôsledku prechodu na suchozemský spôsob života dosť pozmenili (o čom svedčí napr. aj ich priamy vývin), takže hodnotenie skutočných príbuzenských vzťahov nie je jednoduché.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Žijú iba vo vzdialených trópoch. Majú nočnú aktivitu, sú svetloplaché. Cez deň sú ukryté vo vlhkej opadanke, pod kameňmi a p. Dnešnej doby sa dožilo len necelých 100 druhov. Najväčším a pomerne najznámejším druhom je pazúrikavec kapský (Peripatopsis capensis) z južnej Afriky, dlhý až 9 cm.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]