Pazúrikavce
| Pazúrikavce | ||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||
| Onychophora Grube, 1853 |
||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||
| Rozšírenie pazúrikavcov vo svete:Peripatidae - zelená, Peripatopsidae - modrá | ||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||
Pazúrikavce (Onychophora) sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Je to reliktná, nanajvýš starobylá skupina červovitých živočíchov s mäkkým telom. Na povrchu je mäkká chitínová kutikula, pod ňou je svalový vak z hladkej svaloviny. Na hlave pozorujeme jamkové oči, článkované tykadlá a 1 pár čeľustí, ktoré vznikli modifikáciou končatín príslušného hlavového segmentu. Na každom článku okrem hlavy a pygidia je 1 pár nečlánkovaných parapódií s pazúrikmi. Coelomové dutinky sa zakladajú len embryonálne, telová dutina u dospelých je mixocoel. Dýchajú jednoduchými vzdušnicami.
Obsah |
Systematika [upraviť]
Tieto pozoruhodné živočíchy robili v minulosti zoológom veľké starosti – najprv (v prvej polovici 19. storočia) boli zaraďované k mäkkýšom, neskôr k obrúčkavcom, až začiatkom 20. storočia boli Onychophora vyčlenené ako samostatná trieda a zaradené k červom. Na celoštátnom zjazde zoológov v júli 1951 v Opave vznikol tzv. opavský systém, ktorý situáciu ešte skomplikoval – Onychophora boli spolu s Pentastomida a Tardigrada zaradené do umelého kmeňa Pararthropoda. (Stojí za zmienku, že prof. Komárek vo svojej vysokoškolskej učebnici zoológie už v roku 1952 podotýka, že „opodstatnenosť tohto kmeňa je pochybná“!)
Anatómia [upraviť]
V stavbe tela Onychophora nachádzame znaky v podstate dvojakého charakteru:
- znaky spoločné s Annelida: homonómna segmentácia, parapódie, svalový vak a segmentálne uložené metanefrídie;
- znaky spoločné s Arthropoda: mixocoel, chitínová kutikula, trubicovité srdce po bokoch s ostiami, vzdušnice a epibolická gastrulácia.
Napriek mnohým spoločným znakom s Arthropoda majú výhradne hladkú svalovinu. Jamkové oči a hladká svalovina by mohli naznačovať príbuznosť s Mollusca (hladké svaly však majú aj Annelida). Oči u Onychophora majú navyše odlišnú a zvláštnu stavbu: majú primitívnu epidermálnu „šošovku“ (jej analógiou je skôr konus v bočných očkách húseníc) a sietnicové bunky sú ukončené vlastnou fotoreceptorickou tyčinkovitou časťou, ktorá nápadne pripomína rhabdóm zloženého oka.
Vidíme, že v stavbe tela Onychophora sa vyskytujú niekedy až podivné kombinácie znakov Annelida a Arthropoda, čo prezrádza ich veľkú starobylosť. Nie sú však predkami ani Annelida ani Arthropoda, ale sú potomkami dávnych spoločných predkov oboch kmeňov (určite morských), od ktorých sa oddelili už v predkambrickom období, a vyvíjali sa paralelne. Znamená to, že táto skupina už žije na Zemi cca 600 miliónov rokov. Za tú dobu sa však v dôsledku prechodu na suchozemský spôsob života dosť pozmenili (o čom svedčí napr. aj ich priamy vývin), takže hodnotenie skutočných príbuzenských vzťahov nie je jednoduché.
Rozšírenie [upraviť]
Žijú iba vo vzdialených trópoch. Majú nočnú aktivitu, sú svetloplaché. Cez deň sú ukryté vo vlhkej opadanke, pod kameňmi a p. Dnešnej doby sa dožilo len necelých 100 druhov. Najväčším a pomerne najznámejším druhom je pazúrikavec kapský (Peripatopsis capensis) z južnej Afriky, dlhý až 9 cm.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pazúrikavce
Wikidruhy ponúka informácie na tému Pazúrikavce
Externé odkazy [upraviť]
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
