Peelova komisia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Odchod lorda Peela z Hotela King David na zahajovaciu ceremóniu.
Návrh na rozdelenie Mandátu podľa Peelovej komisie.

Peelova komisia, známa aj ako Kráľovská komisia, bola britská vyšetrovacia komisia, ktorá v rokoch 1936–1937 vyšetrovala príčinu nepokojov na území Britského mandátu v Palestíne a navrhla zmeny usporiadania mandátu. Komisia bola pomenovaná po je čelnom predstaviteľovi, ktorým bol lord Robert Peel.[1]

Vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Komisia dorazila do Palestíny 11. novembra 1936 a začala vyšetrovať pôvod nepokojov, najmä začínajúceho Veľkého arabského povstania (19361939). Záujmy Židov pred komisiou hájil Chaim Weizmann a v opozícii bol veľký jeruzalemský mufti Mohamed Amín al-Hussejni, ktorý bol jedným z organizátorov nepokojov a neskôr inicioval vznik Vysokej arabskej komisie, do čela ktorej sa postavil. Počas vyšetrovania Peelovej komisie sa prvýkrát objavila myšlienka na rozdelenie Britského mandátu v Palestíne.

Závery a odporúčania[upraviť | upraviť zdroj]

Záverečná správa, vydaná v júli 1937, na jednej strane pripúšťala veľmi pozitívny vplyv židovského obyvateľstva na rozvoj krajiny, na druhej strane ale súhlasila s arabskou požiadavkou na obmedzenie židovského prisťahovalectva na 12 000 osôb po dobu nasledujúcích piatich rokov.[2] Komisia konštatovala, že zmeny populácie v krajine mohli byť zapríčinené presídľovaním. Na židovských územiach býva približne 225 000 Arabov a na arabských asi 1 250 Židov, ale v mestách Jeruzalem a Haifa je to 125 000 Židov proti 85 000 Arabom.[3] Komisia predovšetkým navrhla rozdeliť krajinu na tri regióny:

[4] Neskôr bol plán upravený, aby uľahčil výmenu pozemkov a obyvateľstva podľa grécko - tureckého modelu po prvej svetovej vojne.

Reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Všetci predstavitelia Arabov v Palestíne spolu so zajordánskym kráľom Abduláhom plán odmietli. Na židovskej strane plán okamžite odmietli Vladimír Žabotinský a ďalší revizionisti, Svetová sionistická organizácia napriek výhradám plán prijala. Nakoniec ale plán realizovaný nebol, čo zapríčinila najmä vzrastajúca arabská revolta v rokoch 1936−39, zameraná ako proti Židom, tak aj proti Britom. Napriek tomu, že sa vzburu nakoniec podarilo potlačiť, britská vláda vydala v máji 1939 MacDonaldovu bielu knihu, ktorá paradoxne odmenila arabských buričov, pochovala návrhy „Peelovej komisie“ a navyše ešte prísnejšie obmedzila židovské prisťahovalectvo, čo sa v konečnom dôsledku rovnalo rozsudku smrti pre státisíce európskych Židov utekajúcich pred nacizmom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Arabsko-izraelský konflikt

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SACHAR, Howard M.. Dějiny Státu Izrael. Praha : Regia, 1999. S. 181-182. (česky)
  2. GILBERT, Martin. Izrael - dějiny. Brno : BB art, 2002. ISBN 80-7257-740-9. S. 100. (česky)
  3. Report of the Palestine Royal Commision [online]. Geneva : UNISPAL, 30.11.1937, [cit. 2010-09-21]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ČEJKA, Marek. Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. Praha : Barrister & Principal, 2007. ISBN 978-80-87029-16-9. S. 49. (česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peelova komise na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).