Perro pila argentino

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Argentínsky pes Pila
Základné informácie
krajina pôvodu Argentína Argentína
synonymá Pes Pila, Argentínsky pes bez srsti
Telesná charakteristika
výška 25 – 55 cm
typ srsti bezsrstý
Klasifikácia a štandard
† výška uvádzaná v kohútiku

Perro pila argentino (Argentínsky pes Pila) je jedným z plemien bezsrstých psov.[1][2][3][4] Jeho kohútiková výška sa pohybuje v rozmedzí 25 až 45 cm a je rozšírený v provinciách severozápadnej Argentíny.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Argentínsky pes Pila je plemeno psa veľmi podobné čínskemu chocholatému psovi, mexickému naháčovi (Xoloitzcuintle) a peruánskemu bezsrstému psovi (peruánsky naháč, naháč), z ktorého sa pravdepodobne vyvinul. O pôvode týchto psov z predkolumbovského obdobia existujú rôzne teórie (výnimku tvorí čínsky chocholatý pes, ktorého v prvej polovici 20. storočia v USA[5] vyšľachtili Ida Garrett a Debra Woods z peruánskeho naháča). Archeologické výskumy však poukazujú na to, že tieto psy žili na americkom kontinente už pred približne tritisíc rokmi.[6] Rozdiely medzi jednotlivými psími odrodami – existujú pádne dôvody na to, aby sa v tomto prípade hovorilo o psích odrodách, nie o plemenách – pravdepodobne vyplývajú z ich izolácie, ktorá vznikla najmä po dobytí amerických území Španielmi.

Až do inkskej kolonizácie v 15. storočí nášho letopočtu sa nenašli žiadne záznamy o existencii týchto psov na území dnešnej Argentíny. Ríša Inkov sa rozprestierala na severe Ameriky cez Andy, územie Ekvádoru, severného a stredného Čile, južnej Kolumbie a severozápadnej Argentíny. Inkovia posielali svojich vyslancov do vzdialených kolónií s cennými darmi, aby posilnili väzby s týmito kolóniami, a medzi tieto dary patrili aj vzácne „khalas“ (kečuánsky výraz znamenajúci nahý alebo bezvlasý).

O necelé storočie od inkskej kolonizácie, po príchode Španielov, sa obchod medzi Argentínou a Peru udržiaval najmä prostredníctvom argentínskych provincií Salta a Jujuy, no privážanie psov z územia porazenej civilizácie sa zastavilo. V Španielsku o tieto bezsrsté tvory nebol záujem, boli brané iba ako kuriozita, ktorú príležitostne predvádzali na európskych dvoroch.[7] Okrem toho bol všetok obchod medzi Južnou a Strednou Amerikou nahradený dodávkami cenného koloniálneho tovaru do Španielska, pričom psy sa nepovažovali za cenné. Kvôli tomuto a tiež v dôsledku miestnej izolácie vznikli v nasledujúcich storočiach rôzne odrody bezsrstých psov. Medzi tieto odrody patria mexické a peruánske plemená schválené Medzinárodnou kynologickou federáciou a ďalšie plemená z celej Latinskej Ameriky vrátane plemena argentínskej Pily. V tomto článku opíšeme argentínsku Pilu v jej dlhonohej chacoanskej odrode (pochádzajúcej z argentínskej provincie Chaco) avšak existujú aj krátkonohé, odrody s telom súdkovitého tvaru – o ktorých tiež existuje dostatok archeologických záznamov.[8] Tieto psy sa pravdepodobne vyvinuli vo vysokohorských oblastiach, čo sa predpokladá na základe ich telesnej stavby, ktorá je lepšie prispôsobená chladu a zníženému obsahu kyslíka v ovzduší.

V koloniálnych časoch a ešte aj v 20. storočí si domorodci, stredná vrstva a kreolskí vidiečania v severozápadnej Argentíne argentínske Pily veľmi vážili a dali im toto pomenovanie, pričom použili hovorový výraz pre bezvlasých alebo nahých.[9] Cenili si ich pre ich hrejivú srsť, používali sa na vyhrievanie postelí a ako liečebné vankúše, najmä pre starších ľudí trpiacich reumou (v takom prípade sa im vo viacerých mestách Ría de la Plata až do polovice 19. storočia hovorilo „calientapies“, čiže „ohrievači nôh“, pretože počas chladných dní sa zohrievali tak, že sa v sede pritúlili k nohám svojich majiteľov, ako o tom svedčí aj vtedajší argentínsky politik a diplomat Lucio V. Mansilla (1831-1913).[10] Cenili si ich aj ako strážcov, pretože boli vždy ostražití voči akémukoľvek nezvyčajnému pohybu alebo hluku vo svojom okolí.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Andský pes Pila

Argentínska Pila chacoanskej odrody sa podľa veľkosti klasifikuje do troch skupín:[11] malá (od 25 cm do 35 cm v kohútiku), stredná (od 35 do 45 cm) a veľká (väčšia ako 45 cm). Stavbou tela sa pila, ktorá sa v Argentíne označuje ako „chaco“, podobá na trpasličieho pinča, má ale kratší chrbát a vyššie umiestnený chvost ako ostatné bezsrsté plemená. Pri pohybe sa chvost nesie v oblúku nad chrbtom, ideálne tak, aby sa jeho špička dotýkala chrbta. Pila kráča pomerne rýchlo a pružne a robí malé kroky. Pily sú mimoriadne obratné, rýchle bežkyne schopné šplhať a robiť veľké skoky.

Andská odroda argentínskeho psa Pila má kratšie nohy, a teda aj nižší vzrast a predĺžené telo.

Hlava Pily je stredne dlhá a mierne klenutá, s podobnou dĺžkou tváre a lebky. Oči sú stredne veľké, výrazné a sfarbené v závislosti od farby kože od čiernej po žltú. Ňufák je úzky, čeľusť nedostatočne vyvinutá, uši veľmi pohyblivé a umiestnené pomerne vysoko. Nie sú také veľké ako u jej peruánskych a mexických príbuzných. Pri spozornení ich Pila vzpriami.

Stupeň alopécie sa u jednotlivých jedincov líši: niektoré psy sú úplne bez srsti s výnimkou fúzov, iné majú výrazné chumáče srsti na hlave, chvoste a nohách, hoci nikdy nie také husté ako čínsky chocholatý pes. U niekoľkých vzácnych jedincov môže byť na chrbte sotva badateľné ochlpenie s občasnými dlhšími vlasmi. Žiadna z týchto srstí, či už na chvoste alebo na tele, sa však nepodobá pravej srsti: na chvoste je vždy riedka, so štetinovou štruktúrou, keď je krátka, a hodvábnejšou, keď je dlhá. Pile zvyčajne chýbajú črenové zuby. Rezáky by však mala mať zdravé a v ideálnom prípade by mala mať aj zahnuté tesáky ako je to aj u iných plemien, hoci Pile často chýbajú alebo majú kónický tvar.

Nie všetky šteniatka z vrhu budú bezsrsté. Rovnako ako u všetkých ostatných bezsrstých plemien s výnimkou amerického bezsrstého teriéra je genetický faktor zodpovedný za alopéciu neúplne dominantný a smrteľný. Takže každé žijúce šteňa bez srsti je heterozygotne bezsrstné/osrstené. Štatisticky teda platí, že na každé štyri plodné vajíčka z párenia, ktoré sú osrstené, pripadá jedno homozygotné (t. j. „čisto“ bez srsti) embryo, z ktorého sa nevyvinie životaschopné mláďa a ktoré je zvyčajne reabsorbované maternicou už v embryonálnom štádiu; dve embryá budú heterozygotné bezsrsté/osrstené a vyvinú sa ako bezsrsté môáďatá, no s premenlivým prejavom srsti na hlave, chvoste a nohách a príležitostne aj na iných častiach tela; a jedno embryo bude homozygotné so srsťou a vyvinie sa ako plne osrstené mláďa. Výsledkom párenia osrsteného psa s osrsteným nikdy nebudú bezsrsté šteniatka. Pri párení osrsteného psa s plešbezsrstým bude jedna polovica vrhu – štatisticky povedané – bezsrstá a druhá polovica bude mať normálnu srsť.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Asociación Canina Argentina. «Raza Perro Pila». Folklore del Norte. Perros pila.
  2. ↑ The Argentine Pila Dog, One of the Small Hairless Breeds.
  3. ↑ Perro Pila Argentino, datos sobre la raza.
  4. ↑ The Argentine Pila Dog.
  5. ↑ Anna Morton, Chinese Crested Dog, ISBN 978-0-7641-3540-8
  6. ↑ Dog Breed Info, http://www.dogbreedinfo.com – Hairless Dogs - Xoloitzcuintle
  7. ↑ Dog Breed Info, http://www.dogbreedinfo.com – Hairless Dogs - Hairless Khala
  8. ↑ Dog Breed Info, http://www.dogbreedinfo.com – Hairless Dogs - Hairless Khala
  9. ↑ Pila. Coloquialismo. Calvo, desnudo. Diccionario de Americanismos en Salta y Jujuy (República Argentina), Osán de Pérez Sáez, M.F. – Pérez Sáez, V. ISBN 84-7635-631-5
  10. ↑ Lucio V. Mansilla: Mis memorias (1899), reeditado por EUDEBA en 1965.
  11. ↑ Estándar del Perro Pila Argentino, publicado por Asociación Canina Argentina, octubre 2007, y adoptado por el Kennel Club Argentino, 2008.
  12. ↑ The Canine Information Library, http://www.canineinformationlibrary.com, Los Perros sin Pelo.
Zdroje

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Perro_pila_argentino&oldid=7267278“