Philip Abelson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Philip Hauge Abelson
Philip Abelson
americký jadrový fyzik

Narodenie 27. apríl 1913
Tacoma, Washington, USA
Úmrtie 1. august 2004 (91 rokov)
Bethesda, Maryland, USA

Philip Hauge Abelson (* 27. apríl 1913, Tacoma, Washington, USA – † 1. august 2004, Bethesda, Maryland) bol americký jadrový fyzik, fyzikálny chemik, molekulárny biológ a geochemik.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Philip Abelson vyštudoval chémiu a fyziku na univerzite vo Washingtone. Po ukončení štúdia pracoval v ústave jadrovej fyziky na Univerzite v Berkeley, kde získal doktorát z jadrovej fyziky.

V spolupráci s Edwinom McMillanom sa mu v roku 1940 podarilo získať prvý umelý prvok, neskôr nazvaný neptúnium (protónové číslo 93).[1]

Spolu s Rossom Gunnom vyvinul metódu, pomocou ktorej bolo možné jednoducho separovať izotopy U-235 a U-238 a výraznou mierou sa tak pričinil o rozvoj Projektu Manhattan.

Abelson zohral významnú úlohu aj pri vývoji atómových ponoriek. Ako prvý navrhol umiestnenie atómového reaktora do trupu ponorky, a jeho návrh bol použitý aj pri konštrukcii prvej atómovej ponorky na svete, USS Nautilus.

Abelson bol považovaný za všestranného vedca, v roku 1939 a 1946 pracoval aj v oblasti biológie (skúmal možnosti použitia rádioizotopov v molekulárnej biológii) a geológie. Okrem toho sa zaoberal mikrobiológiou (bakteriálna biosyntéza) a študoval vývoj mäkkýšov analýzou aminokyselín vo fosíliách.[1]

Od roku 1944 bol vedúcim námorného výskumného laboratória vo Philadelphii.
Od roku 1946 do roku 1978 pracoval v Carnegie Institute of Technology vo Washingtone, od roku 1971 bol jeho prezidentom. Od roku 1962 do roku 1985 bol vydavateľom časopisu Science.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 22.