Planckov čas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Planckov čas tP je jednotka času definovaná a zavedená Maxom Planckom používaná najmä v kvantovej fyzike. Planckov čas je považovaný za najkratší možný časový interval.

t_P = \sqrt{\frac{\hbar G}{c^5}} \approx 5,391\,21(40) \cdot 10^{-44}\ \mathrm{s}

Dve čísla umiestnené v zátvorkách značia neistotu (štandardnú odchýlku) posledných dvoch cifier hodnoty.

Planckov čas je doba potrebná na pohyb fotónu po dráhe rovnajúcej sa Planckovej dĺžke (cca. 1,6 · 10−35 m), preto je považovaný za kvantum času. Odhadovaný vek vesmíru podľa teórie veľkého tresku (4,31 · 1017 s) vyjadrený v Planckovom čase je približne 8 · 1060 tP.

Doteraz najkratší zmeraný časový interval je približne 100 attosekúnd (10−16 s), čo je takmer 2 · 1027 krát viac než Planckov čas.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]