Podkovár krpatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Podkovár krpatý
Kleine Hufeisennase.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Rad (ordo) netopierovité Vespertilionidae
Čeľaď (familia) podkovárovité Rhinolophidae
Rod (genus) podkovár Rhinolophus
Druh (species) Podkovár krpatý Rhinolophus hipposideros
Vedecký názov
Rhinolophus hipposideros
Bechstein, 1800
Synonymá:
podkovár malý
Lesser Horseshoe Bat area.png
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Podkovár krpatý alebo podkovár malý alebo staršie podkováč malý (lat. Rhinolophus hipposideros) je druh netopiera z rodu podkovár.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť: 3 až 9 g.
  • Rozpätie krídel: 192 až 254 mm.
  • Dĺžka tela: 37 až 47 mm.
  • Dĺžka chvosta: 22 až 33 mm.
  • Dĺžka ušnice: 14,5 až 19 mm.
  • Srsť je sivobiela a na bruchu svetlejšia.
  • Na nose má nápadný blanitý výrastok v tvare podkovy.
  • Lietajúca blana je hnedočervenej farby.
  • Mladé jedince sú tmavšie.

Rozšírenie a početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v Južnej a Strednej Európe, Severnú Afrike a zasahuje až do Strednej Ázie. Ešte v roku 1980 bol považovaný v Česko-Slovensku za hojný druh [1]. Na území Česka dosahuje severnú hranicu rozšírenia. Výskyt podkovára krpatého v SR je viazaný predovšetkým na teplejšie oblasti s dostatkom podzemných priestorov vhodných pre zimovanie a úkryt. Vyskytuje sa najmä v nižších a stredných polohách. Rozsiahle nížiny nevyhľadáva.[2]

V Sloupsko-šošůvské jaskyni bola zaznamenaná samica albín[3].

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodnými letnými úkrytmi podkovára krpatého boli krasové jaskyne, od stredoveku však začal využívať povaly budov, najmä zámkov a kostolov. V zimnom období vyhľadáva jaskyne, štôlne a pivnice. Zimuje v teplejších jaskynných priestoroch s minimálnym prúdením vzduchu a s teplotou 6 až 9 °C a takmer 100% vlhkosťou. Tu zimuje úplne výhradne jednotlivo. Pri zimovaní sa úplne zabalí do lietacej blany a svojim tvarom pripomína hrušky. Zimný spánok (hibernácia) nastáva spravidla od októbra do apríla. Medzi úkrytmi preletuje iba na krátke vzdialenosti; je to relatívne stály druh.

Letné kolónie sú tvorené spravidla 10 až 150 dospelými samicami. Vznikajú od konca apríla a rozpadajú sa asi v polovici augusta. Samce žijú v lete samostatne a so samicami sa stretávajú na jeseň pred začiatkom zimovania. Maximálny vek podkovára krpatého, zistený na území Česka, je 26 rokov. Zimné úkryty sú obsadzované od septembra do novembra.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samce pohlavne dospievajú koncom prvého roka života, samice obyčajne až v druhom roku. Párenie prebieha obvykle na jeseň a samica si uchováva po celú dobu zimovania spermie vo svojej maternici v neaktívnym stave a oplodnenie vajíčka dochádza až po ukončení zimného spánku. Mláďatá (obvykle 1) sa rodia koncom mája až začiatkom júna a samica ich spočiatku nosí na bruchu.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná časť potravy tvoria nočné motýle a dvojkrídlovce. Živí sa niektorými škodlivými druhmi hmyzu a je preto užitočný.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinami rýchleho poklesu početnosti je najmä rušenie v letných a zimných úkrytoch, ich ubúdanie a pravdepodobne zvýšená chemizácia životného prostredia insekticídmi a zrejme aj globálne klimatické zmeny.

V Česku je to kriticky ohrozený druh netopierov. Populácia tohto v minulosti hojného netopiera je v ČR na hranici rozšírenie tohto druhu a viaceré populácie sú navyše izolované od ostatných. Výrazný pokles početnosti je registrovaný po celej Európe a podkovár krpatý je z tohto dôvodu považovaný za celosvetovo ohrozený druh.

Ochrana spočíva predovšetkým v zaistení pokoja na zimoviskách a miestach letných kolónií.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Zajac poľný, s. 122.
  2. podkovár malý – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-20]. Dostupné online.
  3. Gaisler, J.; Kovarik, M.; Stefka, L. : Two unusual records of the Lesser horseshoe bat (Rhinolophus Hipposderos) in the Moravian karst (Czech republic). Hystrix, the Italian Journal of Mammalogy 2011, 22 1, p73-p79, 7p.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]