Pogonofóry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pogonofóry
Nur04512.jpg
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia
Skupina Špirálovce Spiralia
Línia Trochofórovce Trochozoa
Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa
Kmeň (phylum) Pogonofóry Pogonophora
Vedecký názov
Pogonophora
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pogonofóry (lat. Pogonophora) sú kmeň špirálovcov. Sú to tenké červovité morské živočíchy, obývajúce rúrky z látky veľmi blízkej tunicínu (z neho je aj plášť u Urochordata).

Žiabrové štrbiny aj tráviaca sústava chýbajú, potravu prijímajú bunky vláknitých ramien v prednej časti tela. Trávenie je vnútrobunkové (intracelulárne). Viaceré druhy (Riftia spp.) žijú na miestach s podmorským vulkanizmom, so značným obsahom H2S. Tieto obsahujú chemoautotrofné baktérie – vďaka symbióze sú to teda autotrofné živočíchy. Nervová sústava je posunutá na chrbtovú stranu, obehová sústava je uzavretá; v hemolymfe je rozpustený hemoglobín. Vajíčka obsahujú dosť žĺtka, vývin je priamy, pričom veľmi skoro je zreteľná tetraméria coelomu.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Do kmeňa patrí asi len 70 druhov, dlhých cca 10 – 80 cm. Ich postavenie v systéme bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. Pogonophora sú často hodnotené ako trieda a radené k Enteropneusta (Matis & Vil�ek, 1987), alebo do „zberného“ kmeňa Hemichordata (Kratochvíl, 1973), alebo vystupujú ako samostatný kmeň (Buchar in Novék et al., 1969); vo všetkých týchto prípadoch však patria k druhoústovcom. Napriek uloženiu nervovej sústavy na chrbte ich najnovšie systémy preraďujú k prvoústovcom (Matis et al., 1996, 2002), čo býva zdôvodňované deficitom žiabrových štrbín a priamym vývinom – primitívne druhoústovce sa vyvíjajú cez dipleuruloidnú larvu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]