Polyktor z Élidy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Polyktor alebo Polyktór (starogr. Πολύκτωρ – Polyktor, iný prepis: Polyktór) bol v roku 12 pred Kr. olympijský víťaz v zápasení dorastencov.[1]

Polyktora, syna Damonika z Élidy, korunovali vencom na 192. olympijských hrách v roku 12 pred Kr. za víťazstvo v zápasení dorastencov.[1] V Olympii sa zápasenie dorastencov zaradilo do programu na 37. hrách v roku 632 pred Kr.[2][3][4] Zápasenie (palé) sa podobalo dnešnému „grécko-rímskemu"; aby súťažiaci zvíťazil, musel súpera trikrát zvaliť na zem tak, že sa jej dotkol kolenom, alebo ho prinútiť, aby sa vzdal. Súperi sa od prvého až do posledného kola určovali žrebom a zápasili vylučovacím systémom.[5]

Staroveký autor Pausanias zaznamenal prípad uplatkárstva na olympijských hrách, ktorý sa týkal otca olympionika Polyktora. Pausanias o tom uvádza: „Skutočne sa zdá prekvapujúce, ako môže niekto nemať ani trochu v úcte boha v Olympii a prijímať alebo dávať dary za zápas, ale ešte viac sa musím diviť, keď sa toho dopustil niekto zo samotných Éliďanov. Hovorí sa, že sa toho drzo odvážil Éliďan Damanikos počas stodeväťdesiatej druhej olympiády. O veniec mal zvádzať boj jeho syn Polyktor a Sósandros rodák zo Smyrny, rovnakého mena so svojim otcom. Tu vraj Damanikos dal peniaze otcovi Sósandra, pretože veľmi túžil, aby syn zvíťazil. Keď tento skutok vyšiel najavo, uložili hellanodikovia pokutu, ale neuložili ju synom, ale svoj hnev obrátili proti otcom; oni sa totiž previnili. Z tejto pokuty sa potom dali zhotoviť sochy: jedna zaujíma miesto v élidskom gymnasiu, druhá v Altide pred stĺporadím zvaným Pestré (Poikilé), pretože tam kedysi boli maľby na stenách. Názov tohto stĺporadia spájajú niektorí aj s menom Ozveny. Keď tam niekto zakričí, ozve sa hlas ozveny sedemkrát, ba ešte viackrát.“[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,21,16-17.
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
  3. Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  4. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 247.
  5. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 113.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]