Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/43 2008
Enrico Fermi (* 29. september 1901 – † 28. november 1954) bol taliansky fyzik známy vďaka jeho výskumu jadrových reakcií. Zaoberal sa výskumom beta- a gama- žiarenia, podieľal sa na vývoji prvého jadrového reaktora a na rozširovaní a prehlbovaní kvantovej teórie.
V roku 1938 získal Nobelovu cenu za fyziku za potvrdenie existencie nových rádioaktívnych prvkov vytvorených neutrónovým ožiarovaním a objav jadrových reakcií spôsobovaných ožiarením pomalými neutrónmi. Potom emigroval do USA, aby sa jeho rodina vyhla prenasledovaniu zo strany fašistov (jeho žena bola Židovka). V Amerike sa podieľal na Projekte Manhattan.
Fermi študoval profesúru na Rímskej univerzite La Sapienza (prvú v oblasti teoretickej fyziky v Taliansku, ktorú preňho vytvoril profesor Orso Maria Corbino, riaditeľ Ústavu fyziky). Corbino veľmi pomohol Fermimu pri výbere jeho tímu, do ktorého sa čoskoro pridali významné mozgy ako Edoardo Amaldi, Bruno Pontecorvo, Franco Rasetti a Emilio Segrè. Len pre teoretické štúdie sa Ettore Majorana tiež zúčastnil na tom, čo bolo čoskoro prezývané „en:Via Panisperna boys“ (podľa názvu ulice, kde mal ústav svoje laboratóriá).
Skupina pokračovala vo svojich dnes slávnych experimentoch, ale v roku 1933 Rasetti odišiel z Talianska do Kanady a Spojených štátov, Pontecorvo do Francúzska, Segrè šiel učiť do Palerma.
Počas ich práce v Ríme Fermi a jeho skupina významne prispeli mnohým praktickým a teoretickým aspektom fyziky. Medzi ne patria napríklad en:Fermi-Dirac statistics, teória beta rozpadu a objav pomalých neutrónov, ktoré sa ukázali ako podstatné pre činnosť jadrových reaktorov.