Portál:História/Odporúčaný článok/6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bitka pri Termopylách (starogr. Μάχη τῶν Θερμοπυλῶν – machē tōn thermopylōn) bola jedna z bitiek tretej výpravy Peržanov proti Grékom počas grécko-perzských vojen, medzi spolkom gréckych mestských štátov vedeným spartským kráľom Leonidom I. a Achajmenovským impériom Xerxa I., počas troch dní. Odohrala sa zároveň s bitkou pri myse Artemision, 11. augusta (príp. 7. augusta alebo 8.–10. septembra) 480 pred Kr., v úzkom pobrežnom priesmyku zvanom Termopyly.

Tretia perzská výprava bola oneskorenou odpoveďou na porážku predchádzajúcej, ukončenej víťazstvom Atén v bitke pri Maratóne roku 490 pred Kr. Xerxes I. zhromaždil veľkú suchozemskú a námornú armádu a vydal sa do Grécka s úmyslom celé ho dobyť. Aténsky veliteľ Temistokles navrhol, aby sa spojené grécke vojsko postavilo postupujúcim Peržanom na súši v úzkom priesmyku pri Termopylách a súčasne na mori pri myse Artemision. Grécke sily v počte približne 7 000 mužov sa presunuli v lete roku 480 pred Kr. smerom na sever uzavrieť priesmyk. Perzská armáda mala podľa starovekých prameňov cez jeden milión mužov, podľa súčasných odhadov 100 000 – 300 000 vojakov.