Portál:Slnečná sústava/Odporúčaný článok/43

Povrch Venuše bez oblačnej vrsty. Záber vznikol zo zložených snímok sondy Magellan.

Povrch Venuše nie je možné pozorovať priamo, pretože celú planétu obklopuje nepriehľadná vrstva mrakov. Zmapovanie povrchu Venuše sa uskutočnilo až prostredníctvom rádiových signálov, ktoré cez oblačnú vrstvu prechádzajú. Radarové merania ukázali, že pevný povrch Venuše sa nachádza až 80 km pod viditeľnými vrcholmi oblakov.

Približne 60 % povrchu sú nižšie položené rovinaté oblasti, kde rozdiely vo výške terénu nepresahujú 1 km. Sú analogické oceánskym panvám na Zemi, ale neobsahujú žiadnu vodu. Asi 16 % povrchu pokrývajú plytké panvy a údolia. Nad ne vystupujú dve „kontinentálne“ vrchoviny, ktoré sa dvíhajú z nedoziernych plání a predstavujú necelú štvrtinu, asi 24 % povrchu. Výšky povrchových útvarov sa merajú (tak ako na Zemi sa meria nadmorská výška vzhľadom na hladinu mora) vzhľadom na stredný polomer planéty, ktorý je 6 051,4 km. Hlavné vyvýšeniny sú Aphrodite Terra (Afroditina Zem) a Ishtar Terra (Ištarina zem). Asi 85 % povrchu Venuše tvorí nedávno stuhnutá vrstva bazaltovej lávy, iba výnimočne narušená meteoritickým kráterom. To napovedá, že planéta v nedávnej (z geologického hľadiska) minulosti podstúpila veľké pretvorenie povrchu.