Povstanie Makabejcov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Wojciech Stattler, Makabejci

Povstanie Makabejcov (iné názvy: Povstanie Machabejcov/Makkabejcov/Makabejčanov/Makabejských/Machabejských, Mak(k)abejské/Machabejské povstanie) bolo židovské povstanie v Judei proti helénskej dynastii Seleukovcov v rokoch 167165 pred Kr. Víťazní Makabejci založili kráľovstvo pod vládou nezávislej dynastie Hasmoneovcov. Túto udalosť pripomína židovský sviatok Chanuka.

Makabejci[upraviť | upraviť zdroj]

Termínom Makabejci/Machabejci/Makkabejci/Makabejčania/Machabejčania/Mak(k)abejskí/Machabejskí (lat. singulár Maccab(a)eus/Machab(a)eus, gr. singulár Mακκαβαῖος - Makkabaios) sa označuje [1][2][3]:

Slovo Makabejský/Makabejec/Machabejec (atď.) bolo pôvodne osobným prívlastkom Júdu. Je odvodené z aramejského slova makkaba, ktoré znamená kladivo. Sekundárne sa prívlastok Makabi považuje za akronym biblického verša Mi kamocha ba-elim Ha-šem (Kto je rovný Tebe medzi bohmi, Pane?[5]).

Povstanie[upraviť | upraviť zdroj]

Povstanie bolo odpoveďou na násilnú helenizáciu Judey, ktorú začal kráľ Antiochos IV. Epifanes. Zrušil náboženské výsady a stotožnil židovského boha s Diom. V roku 167 pred Kr. kňaz Matatiáš odmietol vzývanie gréckych bohov; jeho syn Júda Makabejský sa postavil na čelo povstalcov a viedol ich do úspešného boja proti Seleukovcom. Makabejci dobyli Jeruzalem, očistili a znovuzasvätili Jeruzalemský chrám.

Rimania, ktorí už v tej dobe bojovali proti Grécku, uznali Hasmoneovskú dynastiu a jej nárok na Judeu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]