Predslav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Predslav alebo možno Preslav (žil okolo roku 900) je diskutabilná osoba z dejín Veľkej Moravy, možný tretí syn Svätopluka I., možný vládca oblasti dnešnej Bratislavy azda od roku 894 (smrť Svätopluka I.).

Na základe textu Cividalského evanjelia („Szentiepulc, Szeuntezizna, Predeslaus“ – Svätopluk, Svätožízna, Predslav) dnešní historici (pôvodne Daniel Rapant) usudzujú, že jeho otec bol veľkomoravský panovník Svätopluk I. a matka Svätožížna blízka českému přemyslovskému rodu.

Ďalšie pramene o Predslavovi mlčia. Nepriamo ho len spomína vo svojom diele O spravovaní ríše byzantský cisár Konštantín Porfyrogenet tým, že poukazuje na nesúdržnosť a nesvornosť troch (a nie len dvoch) synov Svätopluka I. po jeho smrti.

Podľa niektorých historikov ide o toho Predslava, podľa ktorého svojho času bola pomenovaná Bratislava ako *Preslava (čo naznačuje pomerne nedávno objavený nápis PRESLAVVA CIV[ITAS] nájdený na bratislavských minciach z roku ca. 1000 a napríklad názov Bratislavy „Preslavvaspurch“ v Altašských análoch), z čoho neskôr vzniklo nemecké Pressburg a slovenské Prešporok. Keďže Bratislava bolo v tom čase významné sídlo a bola podľa neho pomenovaná, predpokladá sa, že mohol byť vládcom oblasti Bratislavy.