Prevencia depresie u mladistvej populácie

Depresia je afektívna porucha (t.j. psychická porucha), pričom v popredí je porucha nálady čo ovplyvňuje ostatné psychické funkcie ako myslenie a konanie. Depresia je častou psychickou poruchou s významnými zdravotnými a ekonomickými dôsledkami. Napriek rozdielom v organizácii zdravotnej starostlivosti u nás aj vo svete sú nerozpoznanie, resp. neskorá diagnostika a liečba depresie veľmi časté. Variabilita prejavov a priebehov sťažuje rozpoznanie poruchy pacientovi aj lekárovi prvého kontaktu. (Kořínková, 2005)

Depresia sa radí medzi afektívne poruchy, ktorých základným prejavom je chorobná nálada, ktorá neodpovedá reálnej životnej situácii chorého a narušuje jeho uvažovanie, chovanie a somatické funkcie. Jej dôsledkom vznikajú adaptačné ťažkosti a sociálne zlyhávanie. (Trebatická a kol., 2017)

Depresia u mladistvých

Adolescencia sa považuje za kritické vývinové obdobie na identifikáciu vysokorizikových jedincov a významné pre prevenciu výskytu tejto poruchy. (Trebatická a kol., 2017)

Klinické príznaky sú v jednotlivých vývinových obdobiach rôzne modifikované. Pri depresívnych poruchách u detí hrajú veľkú úlohu genetické, neuroendokrinné a neurochemické biologické faktory, ale aj psychosociálne faktory vrátane negatívnych životných udalostí. Depresívna porucha sa môže vyskytovať počas celého života človeka, teda aj v detskom a adolescentnom veku. Symptomatika sa mení s vekom dieťaťa. V mladšom školskom veku sa často vyskytujú poruchy správania, agresivita, somatizačné problémy. Deti a adolescenti majú často znížené sebavedomie a sebahodnotenie, neodôvodnene alebo nadmerne sa obviňujú, majú smutnú náladu, objavujú sa samovražedné myšlienky. Niekedy je klinický obraz značne menlivý, môže prechádzať od stavov agitovanosti a rušivého správania až po opačné prejavy charakterizované uzatvorenosťou, sociálnym stiahnutím sa. (Trebatická a kol., 2017)

Prejavy

K prejavom teda patrí znížená schopnosť tešiť sa z obvyklých vecí, znížené sebahodnotenie, pocit viny, obavy, niekedy až myšlienky na smrť, tieto prejavy sú väčšinou ovplyvnené náladou. Depresia sa prejavuje aj v konaní – nerozhodnosť, utiahnutosť. Ďalej sa môžu vyskytovať poruchy spánku, znížená chuť do jedla, zhoršená nálada, ktorá ale nemusí vždy znamenať, že sa u pacienta vyskytuje depresia. Ďalej bývajú uvádzané telesné ťažkosti alebo úzkosť. (Trebatická a kol., 2017)

Symptómy depresie prejavujúce sa v jednotlivých oblastiach

Symptómy depresie (oblasť)	Predškolský vek	Mladší školský vek	Starší školský vek	Adolescencia
Kognitívna	Nesústredenosť, strata zvedavosti a kreativity	Odpor k učeniu, nesústredenosť	Nesústredenosť, znížená výkonnosť, zvýšená hĺbavosť s nevýpravnosťou	Bradypsychizmus, poruchy pozornosti, znížené sebahodnotenie, suicidálne ideácie
Emočná	Emočná labilita	Emočná labilita, pocit neistoty	Skľúčenosť, neistota, performačná úzkosť	Úzkosť, záchvaty plaču, pocity beznádeje, pocity nudy
Afektívna	Záchvaty plaču a kriku, afektívne výbuchy, rýchle striedanie	Podráždenosť, záchvaty plaču a kriku	Kolísanie nálad, poruchy sebahodnotenia, suicidálne ideácie	Patická nálada, beznádej, zúfalstvo, vitálny smútok striedaný s afektívnymi raptami so zvýšenou impulzivitou, iritabilitou
Motorická	Nepokoj, agitovanosť/inhibícia, agresivita, hyperaktivita	Agitovanosť, hyperaktivita striedaná s inhibíciou	Znížená dynamogénia alebo agitovanosť	Apatia, abúlia, pocit straty energie striedaný
Somatická	Nechutenstvo, poruchy spánku, manipulácie s genitáliami	Enkopréza, enuréza, onychofácia, poruchy spánku, bolesti hlavy, brucha, únava, manipulácie s genitáliami	Bolesti hlavy (viac u dievčat), tráviace ťažkosti, možný prírastok hmotnosti (viac u chlapcov)	Poruchy cirkadiálnych rytmov, únava, zmeny hmotnosti, zvýšená spavosť, bolesti hlavy, rôzne hypochondrické sťažnosti
Sociálna	Odmetanie hry s rovesníkmi, plachosť, mutizmus až izolácia	Hyperzáujem s nezáujmom (akonáhle ho získajú) o dianie okolo, o rovesníkov	Izolácia, neobľúbenosť, pocity nepochopenia	Neschopnosť byť sám, zároveň strach z ľudí, pocit samoty, nepochopenia, impulzivita, promiskuita, zneužívanie psychoaktívnych látok

Diagnostika

Charakterizuje sa patologicky skleslou náladou, znížením energie a aktivity, zhoršenou schopnosťou prežívať radosť. Ďalej sa môže prejaviť poklesom záujmov a zhoršením koncentrácie. Pri depresií býva prítomná výrazná unaviteľnosť, ktorú pociťujeme aj po minimálnej námahe. Skleslá nálada, ktorú pri depresii pociťujeme sa zo dňa na deň nemení, neviaže sa k okolnostiam a v priebehu dňa sa môže meniť. Sú prítomné aj rozdiely, ktoré sú individuálne a najmä v adolescencii sa môžu vyskytovať atypické prejavy. Veľmi častým javom pri depresii je nerozpoznanie, resp. neskorá diagnostika a liečba depresie. Dôvodom môže byť že až 50% pacientov s depresiou sami nevyhľadajú pomoc pretože nerozpoznajú príznaky alebo ich považujú za obvyklú súčasť veku alebo inej choroby. (Trebatická a kol., 2017)

V prípade, že sa pacient rozhodne vyhľadať pomoc obracia sa väčšinou na praktického lekára alebo iného špecialistu – nepsychiatra, ktorí depresiu často nevedia rozpoznať. (Kořínková, 2005)

Liečba

Liečba depresie detí a adolescentov pozostáva z farmakoterapie, psychoterapie alebo ich kombinácie. Mala by zodpovedať závažnosti depresie, preferencií pacienta, vývinovej úrovni pacienta, súvisiacim rizikovým faktorom a dostupnosti služieb. S liečbou by mala súčasne prebiehať aj edukácia o prínosoch liečby a súvisiacich rizikách, o očakávaniach týkajúcich sa monitorovania pacienta a o následných opatreniach. Mali by byť edukovaní pacienti aj ich rodina. (Trebatická a kol., 2017)

Prevencia

Primárna prevencia

Primárnou prevenciou depresie sú postupy zamerané na zvyšovanie odolnosti a psychického zdravia, dôležitá je správna životospráva a dostatok odpočinku, ďalej eliminácia stresu a posilňovanie životných postojov. (Králová a kol., 2019)

Pomôcť môžu aj meditácie alebo dychové cvičenia. Rozvíjanie sociálnych a emocionálnych zručností a asertívneho správania. Pozornosť treba upriamiť na preventívne psychologické aktivity v materských školách, základných školách a stredných školách, družinách a detských kluboch. Dôležité je nezanedbať fyzickú aktivitu a cvičenie, pretože sú efektívnou nefarmaceutickou prevenciou depresie.

Sekundárna prevencia

Sekundárna prevencia, podobne ako primárna zahŕňa psychoedukáciu mládeže, ktorá je zameraná na dodržiavanie zdravého a vyváženého životného štýlu, prípadne jeho zmena. Ďalej zahŕňa zmenu stravovacích návykov, vyhýbanie sa negatívnemu mysleniu, pravidelný a upokojujúci spánok, pravidelné telesné cvičenie, duchovné cvičenia, relaxáciu, muzikoterapiu a farmakoterapiu. (Králová a kol., 2019)

Terciárna prevencia

Terciárna prevencia zahŕňa psychiatrickú hospitalizáciu a rehabilitačné postupy u pacientov v akútnej fáze ochorenia s narušením sociálnej adaptácie. (Králová, 2020)

Tieto postupy zahŕňajú nasledovné aktivity:

• Zaznamenávanie aktivít počas dňa, ktorý pomáha pacientovi vyvrátiť jeho presvedčenie, že nič nerobí. Môže byť doplnený o bodovanie príjemnosti.
• Plánovanie príjemných aktivít
• Práca s negatívnymi myšlienkami – rozoberanie, spochybňovanie a „preformulovávanie“
• Práca so sebou samým – spoznávanie seba, svojich hodnôt, vlastností
• Nácvik sebapresadenia – zásady asertívneho správania a nácvik asertivity
• Prevencia relapsom – preberajú sa životné situácie, ktoré by mohli vyvolať depresie a učí sa ich zvládnuť

(Múdra, Bultmanová, 2008)

Štatistika

Depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí. Na Slovensku (2018) je postihnutých duševným ochorením viac než 850 000 ľudí, z čoho je riadne diagnostikovaných len 201 000, čo predstavuje 27%. Každý rok zažije psychickú depresívnu epizódu zhruba 1 z 15 ľudí, diagnostikovaný a adekvátne liečený je v priemere iba 1 z 5.

Organizácie

Existuje viacero organizácii, ktoré sa zaoberajú duševným zdravím:

• Liga za duševné zdravie
• Linka dôvery Nezábudka
• Ipčko.sk – chatová poradňa, emailová poradňa
• Otvorme dvere, otvorme srdcia
• OZ Nájdi sa
• Zdravá duša – podcast zdravotnej poisťovne Union o duševnom zdraví

Použitá literatúra

• MÚDRA, J., BULTMANOVÁ, D., 2008. Kognitívno-behaviorálna terapia v liečbe depresií. In: Psychiatria-psychoterapia-psychosomatika, Roč. 7, č.2, s.127-130. ISSN 1338-7030
• KOŘÍNKOVÁ, V., 2005. Možnosti diagnostiky a liečby depresie v ambulancii praktického lekára. In: Via Practica. Roč.2, č.10, s.412-416. ISSN 1339-424X
• TREBATICKÁ, J. a kol., 2017. Súčasný pohľad na depresiu v detstve a adolescencii. In: Psychiatrická prax. Roč.18, č.3, s.95-99. ISSN 1339-4258
• KRÁĽOVÁ, M. a kol., 2020. Depresívna epizóda – diagnosticko-liečebný štandard