Prieťah vznietenia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prieťah vznietenia (tiež „zážihu“ alebo „zapaľovania“) alebo oneskorenie zápalu (tiež „zážihu“) je najmä v súvislosti s motormi čas, ktorý uplynie od okamihu vstreknutia čiastočky paliva do dostatočne zahriateho vzduchu po okamih, keď začne čiastočka horieť.

Čím je prieťah vznietenia väčší, tým má motor vyššiu strmosť nárastu tlaku v spaľovacom priestore, preto je snaha používať palivá s krátkym prieťahom vznietenia. Schopnosť vznietenia palív pre vznetové motory sa posudzuje cetánovým číslom. Zápalnosť paliva stúpa s rastúcim cetánovým číslom.

Prieťah vznietenia trvá 1 až 4 ms, resp. v piestových spaľovacích motoroch 15-25 ° otočenia kľukového hriadeľa.

Deje počas prieťahu vznietenia[upraviť | upraviť zdroj]

V čase prieťahu vznietenia prebieha fáza fyzikálnej a chemickej prípravy čiastočiek paliva. Palivo sa zohrieva, odparuje, zmiešava so vzduchom a podlieha chemickým zmenám, ktorých výsledkom je samovznietenie a následné spaľovanie, ktoré sa prejaví viditeľným nárastom tlaku.

Vplyvy na prieťah vznietenia[upraviť | upraviť zdroj]

Prieťah vznietenia priaznivo ovplyvňujú (znižujú) okrem cetánového čísla aj nasledovné parametre, pretože zrýchľujú vyššie uvedené deje:

  • vyšší tlak pracovnej náplne
  • vyššia teplota pracovnej náplne
  • jemnejšie rozprášenie paliva
  • povrchová teplota stien spaľovacieho priestoru
  • ďalšie parametre