Primož Repar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Primož Repar
slovinský básnik, spisovateľ, filozof, prekladateľ, esejistaa a redaktor
Primož Repar
Narodenie16. jún 1967 (56 rokov)
Ľubľana, Juhoslávia

Primož Repar (* 16. jún 1967, Ľubľana) je slovinský básnik, spisovateľ, filozof, prekladateľ, esejista, redaktor, vydavateľ a organizátor medzinárodných kultúrnych a vedeckých/odborných podujatí, workshopov, festivalov, konferencií, sympózií, škôl rôznych vedeckých a odborných výskumov, ako aj ďalších podujatí a iniciatív doma aj vo svete.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Absolval Základnú školu Majdy Vrhovnikovej, nato „reformné“ (tzv. riadené) vzdelávanie na bývalom Poljanskom gymnáziu v Ľubľane (Stredná spoločenskovedná škola). Na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane vyštudoval kombináciu filozofia a história. Ako prvý doktorand prof. Cvetky H. Tóthovej (1948 – 2020) tu obhájil aj svoju dizertačnú prácu Kierkegaard: Vprašanje izbire in eksistencialna komunikacija a v r. 2009 získal doktorát z filozofie.[1] Jeho práca o Kierkegaardovi bola v tom čase v Slovinsku priekopníckej povahy. Na jeseň r. 1993 ako štipendista dánskej vlády navštevoval prednášky na medzinárodnej škole na spájanie a porozumenie rôznych kultúr a národov v Dánsku (Medzinárodná vysoká ľudová škola v Helsingøre) a zdokonaľoval sa tam aj vo svojej dánčine.

V rokoch 2001 – 2015 bol ženatý so slovenskou a slovinskou poetkou a spisovateľkou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, redaktorkou a vydavateľkou Stanislavou Chrobákovou Repar. Dnes žije v slobodnom povolaní a pôsobí ako nezávislý vedec a intelektuál.

Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je jeden zo zakladajúcich členov kultúrno-umeleckého združenia KUD Apokalipsa, predseda KUD Apokalipsa a šéfredaktor rovnomenného vydavateľstva, riaditeľ Stredoeurópskeho výskumného inštitútu Søren Kierkegaard v Ľubľane (CERI SK – Central European Research Institute Søren Kierkegaard),[2] šéfredaktor filozofickej edície Aut a časopisu „za prienik do živej kultúry“ Apokalipsa, redaktor niektorých ďalších knižných edícií, spoluzakladateľ a koordinátor medzinárodného projektu „Časopis v časopise“ (RwR – Review within Review),[3] ktorý spája mnohé literárne a humanitne zamerané časopisy v Európe.

Svoju prvú básnickú zbierku Križ in kladivo napísal v rokoch 1984 – 1987. Ide o svojrázny subverzívny básnický manifest „punk diverzie“ s existenciálne intonovanou poéziou. Prítomné sú v nej aj stopy prvých čítaní dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda, ustanoviteľa existencializmu a inšpirátora mnohých súčasných filozofických, teologických, literárnych a interdisciplinárnych smerov. Už ako stredoškolák sa začal vášnivo zaoberať dielom slovinských kresťanských intelektuálov Edvarda Kocbeka, Janeza Evangelistu Kreka a Andreja Gosarja. Kierkegaardovo myslenie ho tak oslovilo, že ovplyvnilo jeho celoživotný záväzok. Aby mohol tohto dánskeho Sokrata čítať v origináli, začal sa ešte ako študent privátne učiť dánčinu u slovinskej herečky dánskeho pôvodu Jette Vejrupovej Ostanovej.

Haiku poéziu začal písať počas pobytu v Dánsku, kde sa stal aj členom Kierkegaardovho združenia a po návrate domov tiež Združenia dánsko-slovinského priateľstva a Združenia haiku v Slovinsku. Od r. 1997 je členom Spolku slovinských spisovateľov (DSP), krátko v ňom pôsobil aj ako člen výboru (2020).[4] Je iniciátor a (spolu)zakladateľ združenia, časopisu a vydavateľstva Apokalipsa (1993),[5] slovinského a medzinárodného hnutia haiku,[6] medzinárodných projektov a festivalov, resp. stretnutí vydavateľov, autorov a redaktorov „Časopis v časopise“ (2002),[7] Medzinárodnej súťaže o najlepšie haiku, filozofického sympózia Miklavža Ocepka, konferencií CERI SK o Kierkegaardovi – v spolupráci s Cankarovým domom a UNESCO – slovinskou centrálou, existencialistickej filozofickej školy na chorvátskom ostrove Unije a i.[8]

Ako nezávislý výskumný pracovník a koordinátor odborných programov pri CERI SK spolupracuje a občas prednáša na mnohých európskych univerzitách a inštitútoch; jeho práca Existenciálna revolúcia vyšla doposiaľ preložená do piatich jazykov. Roku 2018 sa zúčastnil 24. svetového filozofického kongresu v Pekingu v Číne, kde prednášal na tému „Politiky lásky“ a spoluorganizoval prednášky počas okrúhlych stolov venovaných mysleniu Sørena Kierkegaarda.

Je členom viacerých medzinárodných redakcií, okrem iného aj časopisu Slovenskej akadémie vied Filozofia a časopisu Acta Kierkegaardiana.[9][10] Prekladá z dánčiny, najmä dielo dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda.[11] Jednu z jeho eticko-religióznych rozpráv v spolupráci so Stanislavou Chrobákovou Reparovou preložil aj do slovenčiny. Spolu boli okrem iného aj iniciátormi a zapálenými podporovateľmi bohatých vzájomných kultúrnych a vedeckých výmen a vzťahov medzi Slovenskom a Slovinskom. Do slovinčiny prekladá aj odborné a literárne texty z chorvátčiny, slovenčiny, češtiny, angličtiny a nórčiny.

Za esejistické dielo Spisi o apokalipsi bol v Slovinsku nominovaný na Rožancovu cenu,[12] za básnickú zbierku Stanja darežljivosti na Jenkovu cenu. V roku 2007 bol ako najlepší vydavateľ a časopisecký redaktor v juhovýchodnej Európe ocenený na medzinárodnom stretnutí vydavateľov v chorvátskom Pazine („Put u središte Evrope“),[13] za vydavateľské výsledky a básnickú tvorbu získal ocenenie aj v Rumunsku (Arad, 2011). V r. 2013 získal ocenenie ako najlepší zahraničný spolupracovník-redaktor časopisu Književnik (BaH) a za svoje bilaterálne edičné a vydavateľské aktivity v akademickej oblasti prevzal ďakovnú listinu dekana FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od r. 2013 je riaditeľom novozaloženého Stredoeurópskeho inštitútu Søren Kierkegaard v Ľubľane. V marci 2014 prevzal špeciálne ocenenie St. Olaf´s College (USA) za výnimočnú organizáciu Filozofického sympózia venovaného S. Kierkegaardovi pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia a za povzbudzovanie filozofickej spolupráce v rámci Strednej Európy.

Na základe jeho knihy Eksistencialna revolucija (2013) vznikla divadelno-prednášková performancia Kako sa kali eksistencialna revolucija (2013) v réžii Nicka Uppera.[14]

Zostavil alebo zredigoval viacero medzinárodných antológií poézie v slovinčine aj v čiernohorskom jazyku, ako aj výberov súčasnej slovinskej filozofie v slovenčine aj češtine (Nová oikonomie vztahů). Bol tiež redaktorom slovinskej časti bibliografie o Kierkegaardovi vydanej v rámci jeho celosvetovej bibliografie a publikovanej vo vydavateľstve Routledge (2017).

Jeho knihy i jednotlivé štúdie z nich doteraz vyšli v slovinskom, slovenskom, českom, anglickom, francúzskom, chorvátskom, čiernohorskom, srbskom, macedónskom, poľskom, maďarskom a dánskom jazyku.

Bibliografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • REPAR, Primož. Molitvenik. 1. vyd. Bratislava : Apokalipa : Ľubľana, 1995. ISBN 961-90188-1-8.
  • REPAR, Primož. Mors barbariorum. 1. vyd. Ľubľana : Litterapicta, 1996. ISBN 961-6030-18-3.
  • REPAR, Primož. Alkimija srčnega utripa. 1. vyd. Ľubľana : Litterapicta, 2012. ISBN 978-961-6030-82-3.
  • REPAR, Primož. Trije dnevi v Istri in en dan prej. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2012. ISBN 978-961-6894-89-0.
  • REPAR, Primož. Križ in kladivo. 2. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2012. ISBN 978-961-7054-04-0.
  • Primož Repar (2020). Trije dana u Istri i jedan dan prije. Nova istra, Istrski ogranak DHK.

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • REPAR, Primož. Spisi o apokalipsi. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2000. ISBN 961-6314-15-7.
  • REPAR, Primož. Dar osebe - Kocbek, Gosar, Krek. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2019. ISBN 978-961-7054-30-9.
  • REPAR, Primož. Dar osebe : o družbenosti. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2020. ISBN 978-961-7054-17-0.

Vedecké monografie[upraviť | upraviť zdroj]

  • REPAR, Primož. Kierkegaard - vprašanje izbire. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2009. ISBN 978-961-6644-37-2.
  • REPAR, Primož. Eksistencialna komunikacija. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2009. ISBN 978-961-6644-38-9.
  • REPAR, Primož. Nova oiknomia odnosov. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2013. ISBN 978-961-6894-22-7.
  • REPAR, Primož. Decision and the Existential Turn. 1. vyd. Toronto : Trinity College, 2016. ISBN 978-1-988129-03-7.
  • REPAR, Primož. Chcieť nemožné alebo Skandalon rozhodnutia. 1. vyd. Bratislava : Bratislava - Prešov, 2017. ISBN 978-80-7165-993-8.

Preklady Kierkegaardových diel[upraviť | upraviť zdroj]

  • KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Dnevnik zapeljivca. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 1998. ISBN 978-961-6894-24-1.
  • KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Pojem tesnobe. 1. vyd. Ľubľana : Slovinská matica, 1998. ISBN 961-213-052-3.
  • KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Ali-ali. 1. vyd. Ľubľana : Študentska založba, 2003. ISBN 961-6356-71-2.
  • KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Strah in trepet. 1st. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2005. ISBN 961-6314-77-7.
  • KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Iz vidika mojega pisateljstva. Posamičnik. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2012. ISBN 978-961-6894-07-4.
  • KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Johannes Climacus or De omnibus Dubitandum. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2013. ISBN 978-961-6894-93-7.
  • KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Dve dobi; čas revolucije in sedanjost.. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2018. ISBN 978-961-7054-14-9.

Ďalšie prekladové tituly[upraviť | upraviť zdroj]

  • REPAR, Primož; REPAR, Stanislava. Iz skupne zime. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2006. ISBN 961-6644-00-9.
  • REPAR, Primož; PALJETAK, Luko. Frizer za krizanteme. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2008. ISBN 978-961-6644-25-9.
  • REPAR, Primož; STARČEVIĆ, Goran. Volk v supermarketu. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2008. ISBN 978-961-6644-88-4.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MARIBOR, IZUM-Institut informacijskih znanosti. Vprašanje izbire in eksistencialna komunikacija : zastavek filozofskega diskurza Kierkegaardove pometafizične etike : doktorska disertacija :: COBISS+ [online]. plus.si.cobiss.net, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online. Archivované 2021-10-29 z originálu. (po slovinsky)
  2. ↑ CERI - SK - Institute [online]. www.kierkegaard-institute.si, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
  3. ↑ REVIJA V REVIJI – Apokalipsa [online]. [Cit. 2021-10-29]. Dostupné online. (po slovinsky)
  4. ↑ Writers – Slovene Writers' Association [online]. [Cit. 2021-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Pogovor s Primožem Reparjem, Balassijev Inštitut, Barvarska steza 8., Ljubljana - 14.9.17 ob 17.00 [online]. www.napovednik.com, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online. Archivované 2021-10-29 z originálu. (po slovinsky)
  6. ↑ Apokalipsin najboljši haiku [online]. Dnevnik, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
  7. ↑ Revija v reviji (Review within Review) [online]. [Cit. 2021-10-29]. Dostupné online. (po slovinsky)
  8. ↑ ZIOLKOWSKI, Eric. Primož Repar. Decision and the existential turn.. Toronto Journal of Theology (Toronto: Kierkegaard Circle, Trinity College, University of Toronto), 1.2.2017, s. 316-317. ISSN 0862-9831.
  9. ↑ Editorial Board | Filozofia [online]. www.klemens.sav.sk, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
  10. ↑ Filozofia | Journal for Philosophy [online]. www.klemens.sav.sk, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
  11. ↑ JØRGENSEN, Aage. Søren Kierkegaard Literature, 1956-2006: A Bibliography. [s.l.] : Museum Tusculanum Press, 2009. Dostupné online.
  12. ↑ Rokopis pa je romal... [online]. Dnevnik, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
  13. ↑ Put u središte Evrope [online]. 6.5.2017, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
  14. ↑ Kako se kali eksistencialna revolucija?, Vodnikova domačija Šiška, Vodnikova cesta 65, Ljubljana - 4.9.16 ob 19.00 [online]. www.napovednik.com, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online. Archivované 2021-10-29 z originálu. (po slovinsky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Primož_Repar&oldid=7661622“