Quartier de Bercy

Quartier de Bercy (štvrť Bercy) je 47. štvrť v Paríži, ktorá je súčasťou 12. obvodu.

Má rozlohu 190,3 ha, z ktorých však takmer 40% zaberá železnica. Hranice štvrti tvoria Boulevard périphérique na juhu, rieka Seina na západe, ulice Rue Villiot a Rue de Rambouillet na severe a Rue de Charenton na východe. V 80. rokoch 20. storočia prešla štvrť rozsiahlou modernizáciou a prestavbou, ktorej symbolom sú Palais omnisports de Paris-Bercy (1984) a budova Ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu (1990).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pri stavebných prácach tu boli objavené na ľavom brehu bývalého ramena Seiny zvyšky dediny zo 4. až 3. tisícročia pred Kr. Našli sa tu monoxyl, šíp, luk a nástroje z kostí a kameňa. Sú to najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Paríža.

Meno štvrte sa po prvýkrát objavuje v 12. storočí. Panstvo patrilo rodine de Montmorency a od nich prešlo do rúk rodiny Malons, ktorá tu v spolupráci s architektom Louisom Le Vau (1612 - 1670) dala v 17. storočí vybudovať z tvrdze rozsiahly zámok. V tej dobe bola husto osídlená oblasť pozdĺž Seiny. Dedina Bercy bola až do roku 1860 samostatná a potom bola rozdelená medzi mestá Paríž a Charenton-le-Pont.

V 19. storočí tu bola vybudovaná železnica do Lyonu spolu s rozsiahlou lyonskou železničnou stanicou (jej budova sa však nachádza už na území susednej štvrte Quinze-Vingts). Spolu s ňou sa rozšírili sklady obchodníkov s vínom. Tie tu stáli už od 18. storočia a skladovali v nich víno, ktoré sa do Paríža prepravovalo po Seine, neskôr i po železnici. Tento obchod trval až do polovice 20. storočia.

Tieto staré sklady boli na konci 20. storočia zbúrané a na ich mieste vznikol Parc de Bercy (v rokoch 1993-1997) a obchodná štvrť Bercy Village, pod ktorou je stanica metra Cour Saint-Emilion novej linky 14. Tým bola zavŕšená prestavba celej štvrte trvajúcej od začiatku 80. rokov.